Keď manžel napadnutej ženy premohol útočníka a zabodol ho jeho vlastnou zbraňou, tak nebol ani obžalovaný, pretože konal inštinktívne a bez snahy vyvŕšiť sa na útočníkovi. Na druhej strane, muž, ktorý vlamača zviazal, zmlátil, hodil do jamy a ešte aj zapálil, bol celkom pochopiteľný za tento svoj výkon odsúdený.
Letmý pohľad na stránky britských novín môže vyvolať dojem, že žijeme v krajine, kde nám každú chvíľu hrozí, že nás niekto zastrelí, dobodá alebo v lepšom prípade len okradne. V skutočnosti je šanca, že sa stanete obeťou násilného trestného činu pomerne malá, zhruba jedna k tridsiatim, ale je dobré byť pripravený.
Britské zákony akoby príliš nepočítali s tým, že v prípade napadnutia sa obeť bude chcieť aj brániť a príliš veľa možností jej neponúkajú. Ako sme už na stránkach Echa niekoľkokrát spomenuli, v Británii je vlastníctvo strelných zbraní na súkromné účely úplne zakázané. Výnimkou sú športoví strelci a poľovníci, pre ktorých však platia prísne pravidlá ich skladovania a používania. Ako ste si určite na uliciach všimli, neozbrojení sú aj radoví policajti.
Rovnako ilegálne je aj vlastníctvo a použitie vysokonapäťových paralyzérov a slzotvorných a iných omamných sprejov ako aj nožov s čepeľou dlhšou ako 7,5 centimetra. Za vlastníctvo strelnej zbrane hrozí až desať rokov väzenia. Rovnako dlho si v chládku môžete posedieť aj za vlastníctvo a použitie paralyzéra. V prípade nožov sú to štyri roky, ale pri súčasnej epidémii dobodaní sa očakávať, že sadzba sa čoskoro zvýši. Britskí policajti sa už viackrát nahlas sťažovali, že mnohí prisťahovalci zo strednej a východnej Európy nosia nože ako bežnú súčasť výbavy, Aj keď ich nepoužívajú tak často ako niektoré iné etnické skupiny, je lepšie zbytočne nedráždiť a vyhnúť sa nepríjemnostiam.
K istému pokroku z hľadiska povolenej sebaobrany však predsa len došlo. Od 15. júla 2008 platí nový zákon, ochraňujúci ľudí, ktorí v sebaobrane zrania alebo neúmyselne usmrtia útočníka. V prípade, že pri vyšetrovaní dokážu, že konali inštinktívne alebo zo strachu, tak sa proti nim nezačne trestné stíhanie. Minister spravodlivosti Jack Straw, ktorý mimochodom v minulosti sám trikrát na ulici zatkol útočníkov, v deň vstúpenia zákona do platnosti povedal, že zákon je jednoznačne na strane obete.
Samozrejme, všetko má svoje hranice a zneškodnenie a zlikvidovanie obete nie je v očiach zákona to isté. Denník Guardian uviedol dva kontrastné príklady oprávnenej a neoprávnenej sebaobrany. Keď manžel napadnutej ženy premohol útočníka a zabodol ho jeho vlastnou zbraňou, tak nebol ani obžalovaný, pretože konal inštinktívne a bez snahy vyvŕšiť sa na útočníkovi. Na druhej strane, muž, ktorý vlamača zviazal, zmlátil, hodil do jamy a ešte aj zapálil, bol celkom pochopiteľný za tento svoj výkon odsúdený.
Ak máte dostatok odvahy, tak sebaobranu môže spojiť aj so snahou útočníka priamo zatknúť. Britské zákony takýto postup povoľujú v prípade ak je priestupok natoľko vážny, že by k zatknutiu pristúpila aj polícia. Základným predpokladom takzvaného občianskeho zatknutia je danú osobu informovať o tom, že ju zatýkate. Následne musíte okamžite kontaktovať políciu, prípadne zatknutého dopraviť na najbližšiu policajnú stanicu. Zatýkaný nesmie klásť odpor, aj keď verí, že je nevinný. Na vysvetľovanie bude mať dosť času neskôr. V prípade, že sa bude priečiť, vystavuje sa nebezpečenstvu ďalšieho trestného stíhania.
Pochopiteľne, nie každý je schopný postaviť sa útočníkovi zoči-voči s holými rukami. Rovnako nie každý ovláda niektoré z bojových umení alebo sebaobranných techník, ktoré sú čoraz obľúbenejšie a ich školy zažívajú nevídaný boom. V takom prípade je najjednoduchším spôsobom úplne obyčajný útek. Nie je to žiadna zbabelosť, ale praktická aplikácia zdravého rozumu. Niekedy sa však stáva, že útočníkov je niekoľko a premyslene zablokujú všetky únikové cesty. Vtedy sa predsa len hodí mať poruke nejaký nástroj, ktorým sa dá brániť. Vzhľadom na reštriktívnu britskú legislatívu je tých možností pomerne málo. Na internete sa dá nájsť niekoľko ponúk na spreje a peny, ktoré útočníka aspoň dočasne zneškodnia a zároveň ich výrobcovia označujú za legálne.
Ministerstvo vnútra však nemá žiadny zoznam povolených sprejov, takže akýkoľvek nákup je na vlastné riziko. Ak sa predsa len pre nákup spreja alebo peny rozhodnete, okrem ceny (dajú sa kúpiť už za sedem libier) si všimnite najmä zloženie. Zákon zakazuje spreje, ktoré obsahujú akúkoľvek škodlivú tekutinu plyn alebo inú látku, ktorá sa môže zo zbrane vylúčiť. Do úvahy teda prichádza niekoľko farebných sprejov, ktoré neobsahujú žiadnu zo zakázaných látok, iba farbu. Ich dosah je až štyri metre a na útočníkoch zotrvajú niekoľko dní až týždňov. Záleží od toho, ktorý z nich použijete. Pri rýchlom internetov vyhľadávaní zrejme najčastejšie natrafíte na Stoppa Red MK, FarbGel alebo Xmarker.
Ďalšou možnosťou sú farebná peny, ktoré pokryjú hlavu útočníka a dočasne ho oslepia. Podľa výrobcov by však nemali spôsobiť žiadne zdravotné komplikácie. Farba, na ktorú sa pena zmení, sa dá z pokožky zmyť, ale na šatstve údajne zostane nastálo, čo má pomôcť pri identifikácii páchateľa, aj keby sa oblečenia zbavil. Jednoduchším spôsobom ochrany sú rôzne zvukové alarmy, ktoré sú súčasťou kľúčeniek alebo náramkov pripomínajúcich hodinky a vytvárajú hluk v hladine 120-140 decibelov. Tieto alarmy samy osebe nijako neochránia, iba majú útočníka šokovať a obeti poskytnúť čas a priestor na únik alebo privolanie pomoci.
-------------------------------------------------
Užitočné linky:
Kapitola venovaná sebaobrane a prevencii zločinu na stránke britskej prokuratúry aj s viacerými príkladmi a vysvetleniami:
www.cps.gov.uk/legal/section5/chapter_d.html#01 -
Ministerstvo vnútra:
Ministerstvo spravodlivosti:
Stránky výrobcov a predajcov rôznych sprejov, pien a zvukových a plynových alarmov:
---------------------------------
Ak máte otázky súvisiace s touto a ďalšími témami, napíšte ich do DISKUSNÉHO FÓRA, odpovedia vám administrátor aj ďalší čitatelia. http://forum.echomagazin.com/
sebeobrana
Standa
05. 11. 2008 11:33