Krajina známa neschopnosťou dokončiť stavebné projekty načas bude hostiť nasledujúcu letnú Olympiádu, ktorej rozpočet rastie do nebeských výšok. To však nie je nič nezvyčajné, množstvom nedostavaných projektov sa preslávili aj predchádzajúce hry v Aténach. Čína svoje hry trochu nezmyselne nazvala ´zelenými´ a na ich ozelenenie potrebuje taký rozpočet, aký v Londýne plánujú minúť na celé hry.

Britské hlavné mesto bude ľahšie predať ako ´zelené´ než exhalátmi pridusený Peking, Briti majú pred Číňanmi dlhoročný náskok. Zákon zakazujúci v hlavnom meste čokoľvek spaľovať platí už celé desaťročia, mesto je plné stoviek zelených plôch a parkov, zo starých tepelných elektrární sú prosperujúce galérie, za vjazd do centra metra sa platí vysoký poplatok, čo mnohých odradí a radšej použijú dobre fungujúcu verejnú dopravu.

Nič z toho neplatí pre Peking, kde počas Olympiády obmedzia dopravu na polovicu. Napriek tomu bude ulicami stále jazdiť takmer 1,7 milióna automobilov. Počas hier budú odstavené všetky tepelné elektrárne v meste a blízkom okolí a v meste vysadili tisícky stromov, čo však mnohých športovcov stále nepresvedčilo. Vyše dvadsať národných tímov vrátane Nemcov, Francúzov a Američanov radšej ostalo na predolympijskej príprave v Japonsku, austrálska výprava možno kvôli znečisteniu nebude pochodovať na otváracom ceremoniáli a maratónsky bežec Haile Gebrselassie úplne odmieta v znečistenom Pekingu štartovať. Má na to svoje dôvody, okrem astmy je to ajj fakt, že bežec za rovnaký čas vdýchne desať krát viac vzduchu ako človek sediaci v kancelárii.

Jedným z najšpinavších svetových miest je Káhira, v kubickom metri tamojšieho vzduchu je až 169 mikročiastočiek schopných preniknúť hlboko do dýchacích ciest a spôsobiť výrazné zdravotné problémy. V Pekingu je takýchto čiastočiek 89, v Tokyu štyridsať, v Londýne iba dvadsať.

Čína dopláca na svoj úspech, 16 z prvej dvadsiatky najznečistenejších miest na svete je práve v nej. Peking je jedným z najznečistenejších svetových miest, množstvo smogu tam neraz dvoj až trojnásobne prekračuje najvyššiu prípustnú hranicu stanovenú Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podľa meraní jedného z redaktorov BBC prekračuje povolenú hranicu šesť dní v týždni.

Pridelenie olympiády Pekingu je politicky aj enviromentálne riskantným krokom, v oboch prípadoch to však môže dopadnúť dobre. Zástancovia tejto kandidatúry tvrdia, že to nebude prvý krát, keď sa hry budú konať v autoritatívnej krajine a poukazujú na to, že olympiáda môže pomôcť k jej demokratizácii, ako sa stalo v Južnej Kórei (ale nestalo v medzivojnovom Nemecku). Čína sa rýchle šplhá na čelné miesto svetového producenta škodlivín a skúsenosti s ´ozeleňovaním´ Pekingu môže použiť aj na ďalších miestach. Každopádne zatiaľ môžme byť vďační aspoň za to, že vďaka olympiáde v Pekingu je o čom písať: hry, z ktorých by sme sa dočkali iba športových výsledkov, akoby ani nepatrili do našej doby.