SUSEDIA: Keeping up with the Joneses: porovnávanie sa so susedmi a snaha predbehnúť ich patrí k najznámejším stereotypom o Britoch. Zdá sa však, že zisťovanie, čo všetko susedia vlastnia sa onedlho zúži len na pozorovanie ich auta, lebo Briti so susedmi takmer vôbec nekomunikujú. Podľa nedávneho prieskumu sa totiž len 20 percent Britov zhovára so susedmi, aj z nich 40 percent prehodí s nimi len päť slov za týždeň. Podľa očakávania je na tom najhoršie Londýn. V anonymite veľkomesta sa ku komunikácii so susedmi odhodlá len 11 percent obyvateľov hlavného mesta. Živšie susedské vzťahy sú na severe. V grófstve Yorkshire sa rozpráva so susedmi 54 percent ľudí a najzhovorčivejší su Edinburghčania, pretože 56 percent z nich si nájde čas na kus reči so susedmi. (tm)

TICHO: Vládne stránky nedávno zverejnili mapy Británie, kde si môžte zadať svoju adresu a zistíte, v akej hlučnej zóne bývate. Hluk je čoraz väčším problémom, spomínaná internetová stránka hneď prvý deň vďaka veľkému záujmu skolabovala. Najviac hluku má na svedomí doprava, nájdu sa však aj iné zdroje. Popri preplnených domoch s opitými prisťahovalcami z východnej Európy sú to aj hudobné festivaly. Kompromisom medzi zábavou a hlukom je hnutie Silent Disco, ktoré rozdáva tancujúcim ľuďom veľké slúchadlá a všetko sa odhráva v tichu. Niekedy si môžu vybrať z dvoch hudobných kanálov, takže ľudia na tom istom mieste tancujú dvoma odlišnými spôsobmi. Spoločný je len falošný spev tancujúcich, ktorí sa nepočujú. (jg)

CHÝBAJÚCI IMIGRANTI: Informácie o narastajúcom počte prisťahovalcov zo strednej a východnej Európy, ktorí sa vracajú domov, sa v médiách objavuju už dlhšie. Teraz sa však začínajú prejavovať aj dôsledky. Nedávno vyšlo najavo, že ceny stavebných prác stúpli kvôli nedostatku pracovných síl v priemere o 20 percent. Hlbšie do vrecka treba siahnuť najmä pri oprave striech, ktoré zdraželi o 26 percent. Rozporuplný postoj Britov k prisťahovalcom výborne vystihol mesačník Prospect v kreslenom vtipe. Na prvom obrázku je autobus z Varšavy a dvaja šomrajúci Briti, ktorí nariekajú, že im cudzinci berú prácu. Na druhom obrázku je preplnený autobus do Varšavy a Britom sa to znova nepozdáva a lamentujú: ´Now they have left and we have to do all the bloody work.´ A nielenže musia robiť, ale ešte si za to aj viac zaúčtujú. Otázku kvality vykonanej práce nateraz necháme bez komentára. (tm)

ŽENSKÉ PÍSANIE: Nobelovu cenu udelili Doris Lessingovej a prakticky všetky väčšie literárne ceny v Británii si v tomto roku odniesli ženy. Trpezlivosť mužských kritikov paradoxne skončila pri Orange prize, ktorú nik iný ako žena ani nemohol vyhrať: táto medzinárodná cena je totiž určená iba pre ženy. Vyhral ju skôr priemerný román Rose Tremainovej o prisťahovalcovi z východnej Európy. Spisovateľ Tim Lott cenu označil za ´sexistický bluf´, pozitívna diskriminácia žien v dnešnej dobe už údajne nemá význam. Akékoľvek ceny však zvyšujú záujem o literatúru, takže je to skôr lenivosť mužov, že si svoju sexistickú cenu určenú len pre nich ešte nezaložili. (jg)

PRÁCA UNAVUJE: Sieť hotelov Crowne Plaza vo svojom prieskume zistila, že 74 percent ľudí vo finančnom sektore pracuje denne aj o tri hodiny dlhšie ako im určuje pracovná zmluva. Niektorým to zjavne nestačí a päť percent biznismenov si pridá denne k práci aj sedem hodín. Zdá sa, že odpútanie sa od práce je vďaka moderným technológiám takmer nemožné. Osemdesiat percent respondentov sa priznalo, že aj mimo práce si kontrolujú služobné emaily. Takmer dve tretiny spávajú so zapnutým mobilným telefónom a tretina si berie handheldy ešte aj na dovolenku v ilúzii, že ich práca je nenahraditeľná a kolegovia ich budú musieť kontaktovať. Pri súčasnej finančnej kríze sa im však skôr môže stať, že im počas dovolenky príde správa, že už na nej rovno môžu zostať, pretože prišli o miesto. (tm)