Nedávno som sa dočítala, že nárast počtu detí v UK na hranici chudoby je spôsobený nedostatkom pracovných miest pre matky a výrazným rozdielom v platoch, ktoré dostávajú pracujúce matky v porovnaní s mužmi, či bezdetnými ženami.

Ešte pred rokom by som takejto štatistike veľmi neverila. Tak ekonomicky stabilná, rozvinutá a právne ustálená krajina ako UK si predsa nemôže dovoliť takéto do oči bijúce nezrovnalosti. Ale ako to už býva, človek sa poučí, až keď to zažije na vlastnej koži.

Minulý rok napriek platnej ochrane tehotných žien stratilo 30 tisíc žien svoje miesto vďaka faktu, že otehotneli. Státisíce ďalších museli súhlasiť po návrate z materskej dovolenky s presunom na menej prestížne a horšie platené miesto. Najhoršie sú na tom slobodné mamičky, ktorých je bohužial v UK viac než dosť: až dve z piatich detí na hranici chudoby sú deťmi slobodnej matky a tretina takýchto detí má matku, čo nemá žiadny, alebo len minimálny príjem.

Keď som pred rokom odchádzala na materskú dovolenku, všetko vyzeralo ružovo. Plánovala som si plne vychutnať rok materskej dovolenky a potom sa uvidí. Akosi som si nevedela predstaviť, čo majú na mysli pracujúce mamičky v našej kancelárii, keď ma upozorňovali, nech si dám veľký pozor a začnem vyjednávať o svojom návrate do zamestnania čím skôr, pretože ma čakajú mnohé nepríjemné prekvapenia.

O deväť mesiacov neskôr sedím opäť vo svojej kancelárii plná trpkých spomienok na boj so svojom zamestnávateľom. Každý zamestnávateľ je iný. Sú aj takí, ktorí ponúknú dobrovoľné príspevky počas materskej dovolenky a radi vyjdú v ústrety s flexibilným pracovným časom, aby ste si užili aj potomka, aj niečo zarobili. Tá moja firma patrí bohužial do tej ´starej´ školy: a vaše rozhodnutie stať sa rodičom vám poriadne okorení. Posledné tri mesiace svojej materskej dovolenky som si ani nedovolila vyčerpať, keďže okrem nulového materského príspevku mal môj zamestnávateľ právo preradiť ma na inú, nie veľmi príťažlivú pozíciu a neváhal by túto možnosť využiť vo svoj prospech. Aj prvých deväť mesiacov je pre rodičov finančne ťažkých, keďže akékoľvek príspevky od štátu horko ťažko pokryjú nákup plienok, či mlieka a domácnosť ťahá pracujúci partner: ale akýkoľvek záujem pretrvať doma s vašim potomkom dlhšie znamená pre veľa mamičiek jasné rozhodnutie stratiť prácu a finančnú istotu. Maloktorý rodič si niečo takú dovolí: strach, že nebudete mať z čoho platiť strechu nad hlavou vašich detí je vo väčšine prípadov hlbší, ako túžba užiť si prvé roky doma s bábätkom.

Plná ideálov, odhodlania a materskej lásky som sa rozhodla bojovať. Poraziť kolos s tisíckami zamestnancov a príslušným počtom právnikov sa ukázalo ako veľmi nerovný boj. V časoch, kedy UK zasiahla finančná recesia a všetky veľké firmy prepúšťali to bola priam samovraždená misia. S právnou pomocou a podporou mojich klientov a obchodných partnerov, ktorí sa dožadovali môjho návratu a neoblomného úsilia najbližších nadriadených som nakoniec dosiahla kompromis: návrat do práce síce po 9 mesiacoch, ale iba na štyri dni do týždňa.´Veľký brat´ mi samozrejme nezabudol ukrojiť veľký podiel na plate aj všetkých zamestnaneckých výhodách, ktorých som si doteraz užívala, a dohoda platí zatiaľ iba na dvanásť mesiacov, ale je to malé víťazstvo. A tá radosť mojej dcéry, keď piatkové rána môže namiesto obliekania a odchodu k pestúnke vyvádzať s mamou v posteli stojí za všetky tie nepríjemné právne naťahovačky!