Úspech ľudia málokedy odpúšťajú a dvojnásobne to platí, ak ste žena. Prípad Heather Millsovej je smutným príbehom zo začiatku storočia, v ktorom už všetko malo vyzerať trochu inak.

Ak sledujete britské médiá, asi si pomyslíte, že tá žena musela urobiť čosi strašné. Ak sa však zamyslíte, nič strašné dokopy neurobila. Snáď iba to, že si dovolila očariť jedného z dvoch preživších členov Beatles. Odkedy sa objavili správy o problémoch v ich vzťahu a nasledovnom rozvode, začal zúrivý hon na Heather Millsovú, ktorá dostala tie najnechutnejšie prívlastky. Sir Paul McCartney zostal aj naďalej svätcom, aj keď veci bývajú málokedy také čiernobiele.

Denník Guardian analyzoval, prečo sa za pár rokov zo ženy obdivovanej za svoje charitatívne sklony a schopnosť prekonať telesné postihnutie stala žena považovaná za zlatokopku, hysterku, zlú macochu a kurvu zároveň. Je to príbeh ženy, ktorá si dovolila mierne vybočiť z toho, čo je považované za spoločensky prijateľné.

Zásadnou chybou si bolo brať Paula McCartneyho. Na jeho zosnulú prvú manželku Lindu sa spomína s láskou, pričom sa zabúda, že aj ona čelila rovnakej nenávisti ako Heather. Linda bola nezávislou fotografkou a tiež ju hneď začali obviňovať, že je zlatokopka. Až neskôr sa z nej stala vegetariánska kuchárka a jej svätému imidžu pomohla jej predčasná smrť na zákernú chorobu.

Heather prišla v roku 1993 o nohu, keď ju prešla policajná motorka. Neskôr sa angažovala v kampani proti používaniu mín, charitatívnej činnosti sa však venovala už aj pred svojim úrazom: rok pred tým založila v Londýne utečenecké centrum pre ľudí z bývalej Juhoslávie. Zo začiatku sa nestavala do role obete, ako sa však verejná mienka začala obracať proti nej, začala hovoriť o svojej fyzickej zraniteľnosti. Hoci je podľa štatistík 12 percent Britov postinutých, v televíznych filmoch a drámach majú len 1,5 percentné zastúpenie. Zobrazení sú zvyčajne stereotypne, od niekoho koho vám je ľúto až po tzv. superkripla. Postihnutí sú zvyčajne zobrazení ako temní a zlí ľudia. Nie je to nič nové, aj v Biblii sa ´kripli´ spomínajú vyše štyridsať krát v spojení s hriechom či priamo ako hriešnici. Heather Millsová začínala ako superkripel, neskôr sa dožadovala, aby ľudia prejavovali súcit a skončila s imidžom hriešnej a zákernej ženy.

McCartney svojho času vyhlasoval, že je do nej zaľúbený tak vášnivo, že sa mu chce skladať piesne. ´She makes me feel glad, I want her so bad,´ spieval v tej, ktorá odznela na ich svadbe. Aj miesto múzy však už bolo rezervované pre Lindu. Po svadbe sa len znásobili útoky, čo spisovateľka Christine Odone komentuje slovami o tom, že Millsová vybočovala zo zažitých predstáv. ´Od niekoho, kto utrpel ťažký úraz, ktorý ovplyvnil jej výzor a živobytie neočakávame, že ako jednonohá vstane, opráši sa a uloví slávneho multimilionára.´ Ako dodáva, u Millsovej pravdepodobne peniaze neboli na prvom mieste, vidí v nej skôr typický produkt našej spoločnosti: človeka zaľúbeného do slávy a sveta celebrít, ktorý ju oslnil.

Druhé manželstvá sa podľa štatistík rozpadajú ešte častejšie než tie prvé. Millsová skvele zapadla do stereotypu o druhej žene: bola výrazne mladšia, chudobnejšia a blondýnka. Ako uviedol jeden známy McCartneyho, ´Paul mal vždy dosť jednoduchý pohľad na ženy, rozoznával len svätice a kurvy. V Linde našiel madonu. S radosťou objavil, že v Heather môže mať obe: vášnivú angažovanú ženu a odvážne dievča, ktoré je rovnako vášnivé aj v posteli.´ Prívlastok ´bitch wife from hell´ však nedostala Heather, mnoho rokov pred ňou tak označili Lindu.

Niektoré Millsovej výroky médiá radi využili na to, aby z nej urobili hysterku. Napomohla im aj svojimi malými a zbytočnými lžami. Napríklad o tom, že aj jej matka prišla pri nehode o nohu, hoci v skutočnosti sa iba zranila. ´Každý sa rád pridá a zarobí na mojom nešťastí,´ kometovala správanie médií vo svojom emocionálnom televíznom vystúpení na začiatku roka. Keď otvorene hovorila o samovražedných myšlienkach, zasa to bolo pripisované jej hystérii. Keď mali podobné vystúpenia slávni muži prežívajúci krízu, bolo to považované za ich charakterovú črtu, citlivosť či romantické gesto (stačí si spomenúť na nedávnu vlnu súcitných článkov sprevádzajúcich samovraždenú aférku hollywoodskeho herca Cliffa Owena). Tieto pravidlá však neplatia pre ženy: príkladom je Heather Millsová, ale aj Amy Winehouse či Britney Spears.

Ukazuje sa, že ak sa žena raz vyzlečie, nebude to považované za slobodné gesto, ale bude to niečo, čo sa proti nej bude večne vyťahovať. Spolu so správami o rozvode sa na svet vyvalili informácie o Heather ako ako bývalej luxusnej prostitútke a podobne. ´Ak muž nazve ženu kruvou, zvyčajne to znamená dve veci: že má príliš rada sex, ale nerobí to s ním,´ napísala feministka Joan Smithová.

Počas manželstva robil Paul zo seba starého blázna, napríklad keď si prefarbil vlasy na gaštanovo alebo nosil nevkusné obtiahnuté tričká, žiadnej nálepky sa však nedočkal. Heather mala smolu, že si zobrala staršieho muža, ktorý bol pre mnohých nedotknuteľným hrdinom: ak sa o ňom povie niečo zlé, nikto tomu nebude veriť.

Mizogýnia by mala byť vlastná len mužom, tento ´odpor k ženám´ sa však prejavil aj u žien, u ktorých by sa dalo očakávať presne opačné správanie. Ako konštatuje Smithová, podobný nedostatok súcitu s vlastným rodom prejavujú ženy v súdnych komisiách pri prípadoch znásilnenia. Okrem mizogýnie vidí za postojom žien voči Millsovej aj strach: chcú sa od nej dištancovať, lebo podvedome vedia, že by sa to mohlo stať aj im. Podobne sa pri šikanovaní mnohí radšej iba prizerajú a mlčia, aby sa náhodou neobrátilo voči nim.