Samotný Mikes si raz povzdychol, že ho postihol osud mnohých iných spisovateľov, ktorí sa stali známymi svojou prvotinou a ich ďalšie diela, dobré aj menej vydarené, už navždy zostali v ich tieni. V Mikesovom prípade sa o to zaslúžila kniha Ako byť cudzincom (How to be an Alien). Do istej miery by sa dalo povedať, že nesmrteľnosť mu zaistila jej najkratšia kapitola. Bola o sexe a pozostávala z jedinej vety: „Európania majú sexuálny život, Angličania majú termofľašu.“ Ak by dnes Mikes vstal z mŕtvych, tak by začudovane zistil, že časy sa dávno zmenili a niektoré vrstvy obyvateľstva zjavne nemyslia na nič iné ako na sex. Aj keď termofľaše sú ešte stále pomerne obľúbené. Jednu má popri priateľovi v zásobe aj moja spolubývajúca.

Mikesov humor však zachádzal oveľa hlbšie. Maďarský spisovateľ pomerne rýchlo nasiakol britským zmyslom pre sebairóniu, a tak si jeho charakteristiky Britov vysvetľoval každý po svojom. Podľa toho, či sa len kĺzal po povrchu alebo aj pochopil, čo sa za nimi skrývalo. Britská vláda chcela koncom 40. rokov rozdávať kópie poľským prisťahovalcom, aby sa čo-to naučili o Británii. Vládni úradníci Mikesovi povedali, že Britov vykreslil veľmi ľudsky a v pozitívnom svetle. Na druhej strane, komunistický rumunský rozhlas spravil z knihy seriál, ktorý mal ukázať, aká je Británia prehnitá.

Antikomunista Mikes musel byť z toho prekvapený asi rovnako ako by bol socialista George Orwell, keby sa dožil toho, že sa vďaka románu 1984 stal hrdinom mnohých pravičiarov. Osobne sa prikláňam skôr k britskej vládnej verzii a možno je škoda, že aktualizované vydanie Mikesovej útlej knižky nerozdávali v máji 2004 aj na londýnskej Victorii a na letisku v Stanstede. Aspoň by niektorí našinci mali potuchu o tom, kam prišli a s kým budú mať dočinenia. Teda ak by ju dostali v slovenskom preklade.

Hoci prvé vydanie Mikesovej knihy vyšlo pred viac ako 60 rokmi a mnohé jeho pozorovania už dosť zastarali (napríklad o disciplinovaných radoch na autobusy), prípadne by dnešnej generácii (dokonca aj britskej) nič nehovorili, mnohé sú naďalej platné a len potvrdzujú, že najlepší humor je nadčasový. Mikesove anekdoty však nie sú len o Britoch, ale do značnej miery aj o nás – cudzincoch. A ako Mikes pripomenul už v predslove, cudzinec je nenapraviteľný. Zo zlodeja sa môže stať vážený občan, ale cudzinec zostane cudzincom aj keby sa na hlavu postavil. Obzvlášť v Británii. Toto nie je Amerika, kde sa cíti Američanom každý hneď ako prvý raz uvidí Sochu slobody. Mikes často sám vystupuje v úlohe nechápavého „ťuťmáka“, ktorý sa snaží pochopiť excentrických Britov.

Je pomerne potešujúce prečítať si o tom, že aj pred viac ako polstoročím prisťahovalci len neveriacky krútili hlavou nad rôznymi čudesnosťami, ktoré ich na Ostrovoch stretávali. A to ešte máme dnes uľahčenú úlohu, lebo sa nemusíme trápiť s peniazmi, ktoré boli zároveň v dvadsiatkovej aj dvanástkovej sústave a s teplotami vo fahrenheitoch, čo bola jednotka, ktorej podľa Mikesa nerozumel ani samotný Fahrenheit. Možno preto, že bol Nemec. Zato však aj po rokoch musíme vo firemnej kuchynke čeliť neveriacim pohľadom kolegov, ktorí nechápu, ako môžeme piť čaj bez mlieka. Mikes sa zase čudoval, ako môže niekto nazývať čajom hnedastú zmiešaninu vody, mlieka a čajového vrecúška.

Oveľa trefnejšie ako banálne konštatovanie o čaji však bolo jeho zistenie, že ak sú dvaja Angličania rovnako nadšení pre istú prácu, robota zostane nedokončená. Za pravdu mu aj po desaťročiach dávajú všetky omeškané a predražení projekty uplynulých rokov, ako aj štatistika, že britská produktivita práce je o 28 percent nižšia ako v USA. Nemožno sa potom čudovať, že aj mnohí slovenskí nemakačenkovia pôsobia pri domácich ako stelesnenie pracovnej disciplíny. Zásahom do čierneho bolo aj hodnotenie britských spoločenských tried. Robotnícka trieda nerobí, vládnuca trieda nevládne a stredná trieda sa rýchlo zosúva dole. Najmä dnes, pri zistení, že jej dlhy sú o 70 percent vyššie ako hrubý domáci produkt.

Možno je predsa len lepšie zostať cudzincom, tak ako to spravil v jednej z anekdot Nemec, ktorému ponúkli občianstvo. Len ohrnul nosom a dodal: „Pch, teraz, keď ste prišli o Indiu?“ Aj Mikes v neskorších knihách lamentoval, láskavo aj ironicky, nad úpadkom Británie. Možno ho ani tak netrápilo, že prišla o kolónie, ale to, že sa v podstate internacionalizovala a budúce generácie už nebudú mať takú možnosť robiť si žarty z jej svojráznosti. Ale zároveň bol unesený tým, ako statočne Briti tento svoj úpadok niesli. Heroické prehry majú akosi v krvi a možno vďaka nim si vypestovali schopnosť robiť si žarty zo samých seba.

Mojou najobľúbenejšou pasážou z Mikesových knižiek je však záverečná kapitola knihy Ako byť nenapodobniteľný. Hoci sa volá Každý je Maďar, v podstate je to metafora o prisťahovalcoch ako takých. Starých aj nových, ale najmä takých, ktorí sa síce fyzicky ocitli v Británii, ale mentálne zostali v Budapešti, Varšave, Bratislave či Karáčí. Prečítal som si ju vždy, keď mi aj po niekoľkých rokoch v Anglicku zavolali kamaráti, aby som im preložil trojriadkový list z akéhosi úradu. Lebo aj títo Mikesovi Maďari sú ľudia, ktorí vám síce budú tvrdiť, že svojich krajanov nevyhľadávajú, ale rýchlo zistíte, že tu vlastne nikoho iného nepoznajú. Nenamáhali sa naučiť jazyk, o vyšších poschodiach kultúry ani nehovoriac. Ich svet sa krúti okolo krajanských potravín, diskoték.

V podstate by ste nad nimi aj lámali palicu, ale potom to Mikes zaklincuje ironickou poznámkou, že to vlastne nie je ich chyba, lebo on už dva roky živého Angličana v Londýne nestretol. Musím sa priznať, že ja jedného poznám. Dokonca rodeného Londýnčana…ale jeho mama je Češka. Niektoré veci sa nemenia. Na svete je, presne podľa Mikesovej kategorizácie, stále 50 miliónov Angličanov a zvyšok sú cudzinci. Oni sa smejú na nás, my na nich. A možno sa aj my dostaneme do situácie ako George Mikes tridsať rokov po napísaní prvej knihy, keď skonštatoval, že najprv Angličanov veľmi obdivoval, ale nemal ich príliš rád a potom ich obdivoval oveľa menej, ale mal ich oveľa radšej. Vďaka jeho knihám Angličania dokonca pôsobia oveľa zábavnejšie a ľudskejšie ako keď ich stretnete naživo.