Samozrejme to neplatí pre všetky oblasti, počas ekonomickej recesie si na svoje prídu všetky lacnejšie reťazce, ktoré už dávno nie sú iba pre ľudí na okraji spoločnosti, ale sú aj pre ľudí, ktorí sa na okraj nechcú dostať, a tak radšej šetria.

Mnohé veľké obchody čelia klesajúcemu záujmu zákazníkov, za ktorým nie je len ekonomická situácia, ale aj výrazný rast predaja cez internet. Viaceré britské mestá investovali stovky miliónov libier do regenerácie centier miest, pod ktorou sa zvyčajne nerozumie ich zazeleňovanie, budovanie galérií či podobné zušľachťovanie, ale najmä ich premena na veľké nákupné centrá a výstavbu luxusných bytov. Tá už niekoľko mesiacov čelí recesii na trhu s nehnuteľnosťami, pretože klesajúce ceny hrozia tým, že výška vašej hypotéky bude čoskoro vyššia ako cena zakúpenej nehnuteľnosti. Trochu odolnejšie by mohli byť nákupné centrá, pretože aj keď ľudia nerobia veľké investície, stále si radi doprajú malé radosti ako je nové oblečenie či večera v reštaurácii.

„Máme oveľa viac kapacít ako kedykoľvek pred tým, ale dopyt je relatívne nízky“ povedal pre Radio 4 analytik maloobchodného sektora Richard Hyman ktorý varuje, že regenerácia miest poháňaná maloobchodom by mohla byť nadobro za nami. „Žijeme v zložitých časoch, ak sa pozrieme na to čo sa deje, cena peňazí je výrazne vyššia a sebavedomie spotrebiteľov je výrazne nižšie, pretože odvšadiaľ počujeme, že hodnota toho, čo si najviac vážime – našich domov – už nie je tým čo bývala.“ Ako dodáva, všetko čo konzumujeme stojí viac, pohonné látky stoja výrazne viac než v nedávnej minulosti a niekde musíme začať uťahovať opasky.

Pre maloobchodníkov, ktorí chcú prežiť, nastal čas na zmenu toho, akým spôsobom predávajú a fungujú. Profesor Barry Gilbertson je poradcom Bank of England pre realitný trh. Už vlani upozornil veľké reťazce, ktoré majú približne 2000 predajní, aby sa zbavili približne štvrtiny svojich predajní a predali časť nehnuteľností. Týkalo by sa to približne 500 predajní, podľa novej štúdie sa však z trhu odvtedy stiahla až tisícka z nich, pretože 20 najväčších spoločností má výrazné ekonomické problémy alebo v nich prebieha reštrukturalizácia. „Je to veľmi varovný trend,“ konštatuje Gilbertson.

Slabosť maloobchodu má vplyv na stavebníctvo, ktoré rovnako zápasí s rastúcimi nákladmi, keď stúpajú ceny ocele, hliníka a skla ako aj ceny energií. Za týchto okolností je veľmi ťažké predpovedať, ako sa budú pohybovať ceny surových materiálov. Dá sa s tým vyrovnať pri projektoch zameraných na bývanie alebo kancelárske budovy, kde je doba výstavby relatívne krátka. Oveľa horšie je to pri veľkých regenerácicáh centier miest a výstavbe. Takéto projekty bývajú zvyčajne rozfázované aj na dobu presahujúcu päť rokov, s čím sa pre investorov spája veľké ekonomické riziko. Už dnes je počet odložených projektov regenerácií britských miest dvojciferný. Buď si počkajú na lepšie časy alebo prehodnotia populárny názor, že regenerácia znamená iba viac obchodov.