Niekedy je to spôsob, ako uniknúť pred manželkou. Inokedy spôsob, ako utiecť pred dospelosťou a ďalej sa vo voľných chvíľach hrať. ´Urob si sám´ je však čoraz populárnejšie a staré vysvetlenia nestačia.

Popularita ´do it yourself´ (v médiách už zvyčajne iba pod skratkou DIY) v Britániii narástla až v povojnových rokoch, keď sa za oceán preniesli prvky životného štýlu typického pre americké predmestia. Od päťdesiatych rokov čoraz viac ľudí bývalo vo vlastných domoch, čo bola skvelá príležitosť na rozvoj domáceho majstrovstva. Ľudia sa pustili do vyrábania jednoduchého nábytku, akým boli napríklad poličky, iní boli omnoho odvážnejší a vlastnoručne vymieňa rozvodové káble či strešnú krytinu. Urob si sám bolo v tom čase hoby poháňané testosterónom, jeho vykonávanie viedlo k početnejším úrazom než akýkoľvek iný, dovtedy bežný koníček: v priemere sa ročne zranilo štvrť milióna ľudí. Zároveň sa stalo symbolom britskej mierumulovnej a domáckej povahy, ktorá sa drala na povrch v časoch rastúceho blahobytu.

Úspech ´urob si sám´ mal tri príčiny. Predovšetkým to bolo lacné riešenie, najmä v časoch, keď služby stavbárov, elektrikárov a inštalatérov stáli priveľa peňazí. To nezmenilo dodnes. Druhým dôvodom bolo, že muži konečne dostali možnosť prejaviť svoju tvorivosť a umelecké sklony. Predchádzajúce desaťročia, keď sa vo výrobe presadili Fordove princípy a každý robotník vykonal iba jediný úkon, boli ťažkou ranou pre ľudí, ktorí sa chceli podieľať na celom procese. Domáce majstrovstvo bolo obväzom na túto otvorenú ranu. ´Do it yourself´ však neoslovilo iba robotnícku triedu, ale aj mužov zavretých celé dni v kanceláriách. Doma si vo svojich dielničkách mohli kompenzovať to, čo im ich pohodlná, ale až príliš sterilná práca zobrala.

Treťou príčinou úspechu ´urob si sám´ je feminizmus. Ten ohrozoval tradičnú maskulinitu a domáce majstrovstvo bolo dobrým riešením pre mužov, ako nadviazať na staré zvyky a zároveň sa prispôsobiť novej dobe. Muži prestali odmietať požiadavky žien, aby doma priložili ruku k dielu, a tak s novými domami prišlo aj nové rozdeľovanie domácich prác. Úplná rovnosť je v týchto podmienkach asi len utopickým snom, ešte aj dnes od nej máme ďaleko. Každopádne je pozoruhodné, že na začiatku tohto desaťročia sa ´do it yourself´ venovalo nielen 84 percent mužov, ale aj 54 percent žien. Len pre porovanie, v rovnakom čase doma nepralo a nežehlilo iba sedem percent žien a štyridsať percent mužov. Z hľadiska delenia práce v domácnosti sú obe pohlavia stále odlišné, ale menej než kedykoľvek pred tým.

Rastúci úspech rôznych hobby má na svedomí aj televízia a predovšetkým Barry Bucknell (akýsi britský predchodca českého Přemka Podlahu s tým rozdielom, že na jeho záhrade nenašli zamurovaného ukrajinského robotníka, ako sa stalo českému moderátorovi). Jeho programy About the Home a Do It Yourself sledovalo od začiatku 50. do začiatku 70. rokov, keď boli vysielané na BBC, šesť miliónov divákov.

Od šesťdesiatych rokov sa veľmi dobre darilo aj knihám s touto tematikou. Príručky ako všetko svojpomocne opraviť boli takmer v každej domácnosti vo štvrtiach, kde bývali robotnícke či nižšie stredné vrstvy. Kedysi na takomto čestnom mieste stávala Biblia. V rovnakom období sa rozbehli aj špecializované predajne. Podľa amerického modelu začali na okrajoch miest vznikať veľké samoobslužné predajne so všetkým, čo domáci majster potreboval k svojmu šťastiu. Ich ponuka bola širšia a ceny lepšie, takže z trhu začali vytláčať malé špecializované obchodíky.
V histórii britských ´do it yourself´ obchodov sú dôležité dve mená: Richard Block a David Quayle svoj prvý ochod otvorili v roku 1969 v Southamptone. Premenovali ho na B&Q a výrazne expandovali v osemdesiatych rokoch. Na konci storočia už mali v Británii vyše tristo predajní. Stali sa tak európskym najväčším dodávateľom produktov pre domácich majstrov, nasledovaným ich najväčším rivalom Homebase. V roku 1994 sa B&Q stali jedným z prvých britských reťazcov, ktorý mal otvorené aj v nedeľu. Ako konštatujú historici novodobej Británie, ´ich úspech potvrdil, že sekulárna voľnočasová zábava sa stala populárnejšou než organizované náboženstvo.´

Čosi podobné platí aj v Česku, kde rovnako ako v Británii už dávno ´kutilstvo´ vyhráva nad náboženstvom. Obchodné reťazce zaoberajúce sa predajom produktov pre domácich majstrov a záhradkárov našli v Česku zlatú baňu. Ročný obrat sa pohybuje v miliardách a prieskumy ukazujú, že hobbymarkety sa tam o svoju budúcnosť nemusia báť. V Česku ich funguje niekoľko desiatok, hlad po tovaroch, ktoré ponúkajú, však ale neustáva. Dôvody popularity vo východnej Európe sú ale trochu iné. Mimoriadne silným podnetom bolo štyridsať rokov socializmu, keď plánované hospodárstvo nestačilo spĺňať požiadavky zákazníkov, a tak si postupom rokov ľudia začali opravovať spotrebiče, vyrábať nábytok, ale aj rôzne okrasné predmety s umeleckou ambíciou. O svojpomocne postavených domoch ani nehovoriac.