Ministerka vnútra Jacqui Smithová išla začiatkom roka na obhliadku svojho volebného okrsku v nepriestrelnej veste a zopár známych sa už stalo obeťami prepadnutia na ulici. Je Británia nebezpečná divočina alebo je to len mediálna ilúzia?

Ako to už v takýchto prípadoch býva, vždy záleží na uhle pohľadu, ako aj na tom, aké štatistiky čítate a ako ich čítate. Pri takmer každej novej správe o zabodnutom alebo zastrelenom mladíkovi sa objaví obľúbená vládna štatistika o tom, že miera násilnej kriminality klesla od roku 1995 o 41 percent. Háčik je v tom, že údaje nezahŕňajú osoby mladšie ako šestnásť rokov, takže mnohí zavraždení tínedžeri sa do nej jednoducho nezmestili a svojím spôsobom tak „vylepšili“ vládne štatistiky.

Neodškriepiteľnou skutočnosťou však zostáva, že ľudia si vo všeobecnosti myslia, že kriminalita je vyššia ako v skutočnosti. Podľa oficiálnych štatistík za uplynulých desať rokov sa celková miera zločinnosti znížila o 32 percent, napriek tomu si dve tretiny Britov myslia presný opak a len dvadsať percent má pocit, že kriminalita klesá. Zároveň však prieskumy ukazujú, že ak sa ľudí spýtate na kriminalitu v oblasti, kde žijú, tak sa viac približujú realite. Vôbec neprekvapí, že k záverom o vývoji kriminality dospeli najmä sledovaním televízie, ktorú ako zdroj takéhoto presvedčenia uviedlo 57 percent a čítaním novín, odkiaľ takýto pocit načerpalo 48 percent respondentov.

Zdalo by sa teda, že médiá u ľudí vyvolávajú skreslenú virtuálnu realitu a zbytočne ich stresujú. Lenže nie je to celkom tak. Stačí sa pozrieť na tie isté štatistiky a dozviete sa z nich, že počet trestných činov spáchaných nožmi a inými reznými a bodnými zbraňami sa v Anglicku a Walese za osem rokov zdvojnásobil. O mnohom vypovedá aj to, že až polovica z nich pripadá na tri oblasti – Londýn, Manchester a jeho okolie a West Midlands, čiže región okolo Birminghamu. Rovnako sa výrazne zvýšil aj počet trestných činov za použitia strelnej zbrane – za desať rokov až o 28 percent. Na druhej strane počet krádeží vozidiel klesol o 52 percent a počet vlámaní o 55 percent. Znamená to, že je síce menšia šanca, že vám ukradnú auto, ale zato vám hrozí, že vás na ulici dobodajú. Môžete si vybrať, čo z toho je prijateľnejšie.

Rovnako je dôležité pozrieť sa na to, ako sa vás daná štatistika priamo dotýka. Keď som sa svojho času sťahoval do londýnskej štvrte Tower Hamlets, tak som sa dočítal, že úroveň krádeží áut tam dosahovala dvojnásobok celonárodného priemeru. Keďže auto nemám, tak ma táto štatistika ako taká príliš netrápila. Držal som si ju však v hlave a vždy, keď prišla návšteva autom, tak som sa im snažil pripomenúť, aby zaparkovali čo najbližšie k môjmu bytu. V tej istej štvrti sa neskôr v priebehu niekoľkých týždňov stali dve tragické udalosti, ktoré síce Tower Hamlets výrazne pokazili štatistiku, ale nijako neohrozili môj pocit bezpečnosti. V prvom prípade sa hádka milencov skončila tak, že jeden hodil druhého pod vlak DLR. V druhom prípade muž zastrelil dcéru, manželku a potom aj seba. Tri vraždy a samovražda vyzerajú v štatistikách hrozivo a na tragickosti im to nič neuberá, ale skutočnosťou je aj to, že verejnosti sa to okrem dočasného pozastavenia DLR nijako nedotklo. Podobne to môže byť aj s inými, na prvý pohľad nepriaznivými štatistikami v mieste vášho bydliska. Čísla vypovedajú o mnohom, ale nedokážu opísať príbehy, ktoré sa za nimi skrývajú. Napríklad o tom, že 38 percent zabitých žien sa stalo obeťami vlastných partnerov alebo bývalých partnerov.

Konečný verdikt o bezpečnosti Británie teda nie je jednoduchý. Jasné je, že nepatrí k najbezpečnejším štátom v Európe. Šanca, že sa v priebehu roka stanete obeťou násilného trestného činu je 3,6 percenta a pravdepodobnosť, že sa stanete obeťou akéhokoľvek trestného činu je jedna ku štyrom, čo ani zďaleka nie je povzbudivé, ale v roku 1995 to bolo 40 percent. V počte zabití na počet obyvateľov je na tom o niečo lepšie ako Česko a Slovensko, ale zase výrazne horšie ako napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko.

Rovnako nepoteší ani skutočnosť, že každý pätnásty policajt má zápis v registri trestov. V tom však nie sú nijako výnimoční, pretože pred dovŕšením 30 rokov sa takouto vizitkou môže „pochváliť“ tretina anglických a štvrtina škótskych mužov. Na druhej strane, väčšina miest je po väčšinu času bezpečná. Podľa historikov bol Londýn pred sto rokmi oveľa nebezpečnejším miestom ako dnes. Dôvodov na opatrnosť je dosť, ale prehnaná panika je tiež zbytočná, hoci to na Ostrovoch ani zďaleka nie je ako v San Marine, kde podľa dostupných štatistík sedí vo väzení jeden človek.

Zdroj: Archiv Echo2009