POZNÁMKA: Neznášam Angličanov, sú to lenivci a narkomani
Neznášam Angličanov. Angličania sú prasatá. Angličania nie sú normálni. Angličania sú nevzdelanci, lenivci a narkomani. Toto sú prívlastky, aké od Slovákov a Čechov počúvam denne. Akoby negatívnosť prýštila všetkými pórmi ublíženého migrantského tela.
Až mám pocit, akoby som ani nebýval v tom istom meste a nestýkal sa s tými istými Angličanmi. Mnohé reči pôsobia veľmi hrdinsky, ale o to viac z nich trčí zakomplexovanosť a skrývaný strach. Kladiem si otázku, prečo takto naladení ľudia radšej neodídu naspäť.
Chápem, že pozícia lacnej pracovnej sily najatej cez agentúru je ťažká. Dôvodov na optimizmus je málo. Sám som sa o tom presvedčil, keď som krátko pracoval vo fabrike na hydinové výrobky. Agentúra mi dala minimálnu mzdu a nikdy som dopredu nevedel, či robota bude aj na druhý deň. Podmienky boli zlé. Najviac mi prekážalo, ako brutálne na nás zamestnávateľ šetril.
Nikto nemal vlastnú pracovnú obuv. Do studenej haly sme nastupovali v prepotených gumákoch, ktoré zostali po odchádzajúcej zmene v kalužiach vody v šatni. Ako agentúrny robotník som nemal nárok ani na vlastnú skrinku, ani na kávu z automatu. Strieška na dvore, pod ktorou ľudia cez prestávky pofajčievali, bola taká malá, že v daždi sme sa pod ňou tlačili ako nejaké stádo. Prepustili ma zo dňa na deň, ako dôvod sms-ka oznamovala len to, že manažér “nebol spokojný s mojím výkonom”. Výsledný dojem, ktorý som si odnášal, bol pocit poníženia a zbavenia vlastnej individuality.
Napriek tejto skúsenosti som na Anglicko nezanevrel a nenasadil som si čierne okuliare. Spoznal som anglických robotníkov a videl, ako sebavedome jednali so svojimi šéfmi. To mnohí ich slovenskí kolegovia si radšej od supervízorov nechali nadávať a vzápätí s nimi servilne vtipkovali. Pocit krivdy a poníženia v sebe dusia a potom si ho ventilujú nadávaním na túto krajinu a na Angličanov.
Aj v cudzine opakujeme naučené myslenie – neriešiť konkrétne medziľudské situácie, v ktorých sa ocitáme. Namiesto toho radšej doma obviňovať iných okolo nás a ľutovať sa ako bezmocné obete. Veľmi častou výhovorkou je neznalosť angličtiny, kvôli čomu si vraj nemôžeme dovoliť otvoriť ústa. Ponuka lacných kurzov však stále existuje, hoci v menšom rozsahu ako v minulosti. Poznám ľudí, ktorí využili túto šancu a zvládajú to aj popri práci.
Z hľadiska duševnej rovnováhy odporúčam porozprávať sa s našimi Rómami, tí sú tu v pohode a po toľkej negativite je jedna návšteva v ich domácnosti viac ako terapia. Tí istí ľudia, ktorí u nás symbolizujú lenivosť, sú tu najúspešnejšou skupinou migrantov. Manuálna práca, často kombinovaná so zručným využívaním sociálnych práv, im prináša slušný životný štandard.
Mnohokrát som tlmočil našincom v krízových situáciách, ani jeden klient však nebol Róm. Skrátka, oni spolu držia a nedovolia, aby niekto skončil len tak na ulici. My ostatní môžeme len závidieť a mnohí aj nadávať, podobne ako na Poliakov.
Poviem to priamo, v tunajších podmienkach ideálnej konkurencie, kde Rómovia i gádžovia majú rovnakú štartovaciu dráhu, tí prví dosahujú lepšie výsledky. Anglicko preto môžeme vidieť aj ako modelovú situáciu a obraz toho, ako by to na Slovensku či v Česku vyzeralo, keby Rómovia dostali rovnaké šance ako biela väčšina.
cigan
Anton
08. 04. 2012 20:35