Za poslednú dekádu potuliek po svete som prešiel vyše dvadsať krajín a z toho v deviatich z nich som strávil dlhší čas. Svoje cestovanie by som nazval skôr bádaním v sociálnych vrstvách soločnosti než turistickým výletom, a tak spomedzi všetkých spomeniem len život na okraji spoločnosti za éry stredoeurópskeho postkomunizmu v Amsterdame ako žobrák a pouličný umývač okien alebo v spoločnosti gastarbajtrov v Rakúsku či ako výrobca kaktusových bubnov a hľadač golfových loptičiek na Tenerife alebo záhradník a umelec na voľnej nohe vo Švajčiarsku. Tým ostatným ako Francúzsko, Maďarsko či Čechy alebo Španielsko sa budem venovať v mojich budúcich životopisoch ak k tomu bude vhodná doba či priestor. Verte, že nie sú o nič menej cenné než skúsenosti z tohto očarujúceho ostrova.

Som jeden z viacerých šťastlivcov, ktorých už sám život viedol k prispôsobovaniu sa k spoločnosti v ktorej žijem, a tak z malého mestečka kúsok od hraníc s Uhrami som bol od ranného detstva dobrovoľne nútený učiť sa jazykom. Skôr než skončila moja školopovinná dochádzka som plynule hovoril slovensky, maďarsky, anglicky a nemecky, za čo dodnes ďakujem tak rýchlo sa meniacemu sociálno-politickému podnebiu, ktorým Československo v 90. rokoch prechádzalo. Ako sa ukázalo, tieto skúsenosti tvorili základ mojej profesionálnej budúcnosti. Aj bez stredo- či vysokoškolského vzdelania som sa stal na ostrovoch čírou náhodou súdnym tlmočníkom. Prispela k tomu moja túžba pomáhať ľuďom či moje spoločenské cítenie, ale najmä náhoda, výsledok prvého útoku miestneho prívetivého obyvateľstva a tak známeho príslovia “Všetko zlé je na niečo dobré.”

Od bitky k tlmočeniu

Ako obyčajne po príchode do neznámej krajiny som začal hľadať svoje budúce povolanie. Po prvom týždni som sa zamestnal ako brusič a leštič kameňa v miestnej fabrike na výrobu zariadenia pre letiská. Manchester, mesto tak oslavované pre svoju kultúru a spoločenský rozmach, ma prijalo v podstate hneď po príchode a musím priznať, že tomu do veľkej miery pomohol rozchod s mojou vtedajšou priateľkou, s ktorou sme do tohto mesta spoločne odišli hľadať nový život a perspektívu našej spoločnej budúcnosti a hlavne peniaze.

Pracoval som v tej dobe v svetoznámom Cirque de Soleil a bol to deň poslednej show a následného rozoberania stanu. Celá táto zábava nám trvala 16 hodín a ja som o druhej v noci umorený sadol spolu s kamarátom na nočný spoj z Trafford parku do mesta. Na moje prekvapenie sme neboli v autobuse sami a na ďalšej zastávke nám spoločnosť začal robiť párik miestnych nafetovaných domorodcov: on asi v sedemnástom roku života, ona mohla mať maximálne šestnásť. Slovo dalo slovo bol som po druhý či tretí krát požiadaný, aby som ako cudzinec opustil ostrov, kontinent a minimálne krajinu. Nepomohli ani moje pokusy o zmier, dokonca by som povedal, že to celú situáciu posunulo do iných rozmerov. Sediac na zadných sedadlách s nohami zaseknutými do lavice predomnou som sa snažil vysvetliť spolusediacemu a jeho priateľke, aby sa otočili a nechali ma na pokoji, to však len pridalo ich odvahe a ďalej si pamätám len číslo jeho a jej topánok a vzor jeho podrážky. Pri každom pokuse vstať som bol skokmi po hlave pritlačený späť k sedadlu a pri každom úspešnom pokuse odhodiť skákajúcu osobu z mojej hlavy sa pridala tá ďalašia, a tak mi ten mladý pár v tú noc skákal za jazdy po hlave na striedačku.

Po chvíli som však stál v uličke, autobus stál na prázdnej ceste a cez okno som videl len zhrozený pohľad vodiča a dvoch policajtov, ako sa rozhodujú, či už môžu odomknúť dvere autobusu. Za pár sekúnd boli obaja milovníci jumpingu spútaní a na ceste na políciu a ja aj s ďalším prísediacim v sanitke na ceste do nemocnice. Ja s prasknutou lícnou kosťou a ďalší prísediaci so zlomeným nosom a troma štichmi na obočí sme v to ráno pochopili, že človek sa brániť musí.

Tento príbeh mal o pol roka na to dohru na súde, kde bol mladik odsúdený na rok natvrdo a slečna na pol. Okrem toho som však čakajúc na súd stretol v pozadí pána rozprávajúceho cudzou rečou (tlmočníka) s prísediacim, ktorý sa tejto “kopanej” v autobuse zúčastnil ako očitý svedok a nekonečnú dobu čakania sme si krátili rozpravou o práci tlmočníka, čo to obnáša a ako to chodí. V ten deň som sa rozhodol stať sa tlmočníkom a vyuziť tým svoje celoživotné znalosti a o rok na to som tlmočil pre políciu či súdy a nemocnice do troch jazykov.

Prešiel som si pekné chvíle prepustení a vyhlásení neviny, ako aj horké chvíle vynesenia rozsudkov a výšky trestov a poviem vám, že povolanie je to krásne, aj keď si to niekedy človek odnáša viac než obvinený. Predsa len také vynesnie rozsudku zasiahne priemerného obvineného raz za prípad, ale ako tlmočník som tieto situácie prežíval niekoľko krát za mesiac či za týždeň. Návštevám obvinených vo väzení som venoval pri jednom z prípadov rok, a to som si už pripadal ako by som tam sedel s ním, aj keď s tým rozdielom, že ja predsa len spím doma, ale on to má zadarmo.

Kriminalita na východný spôsob

Jedna vec ma tešila zo všetkého najviac a to bol pocit pomoci svojej komunite. Ako tlmočník som vždy dokázal udrzať svoju nezávislosť a tlmočiť od slova do slova, po dvoch rokoch som však mal prehľad o všemožných restoch našej stredoeurópskej spoločnosti, čo ma začalo postupne deprimovať.

Môžem spokojne vyhlásiť, že za väčšinu menej závažných trestných činov Čechov, Slovákov, Maďarov či Poliakov môže alkohol, frustrácia a depresie, či sú to šarvátky a či šoférovanie, či malé krádeže alebo domáce násilie. V podstate je organizovaný zločin v stredoeurópskej komunite v Anglicku obmedzený na zbrane a prostitúciu a to v oboch prípadoch vo veľmi malej miere.

Je len malá časť z nás, ktorá si našla spôsoby nelegálnych ziskov práve v týchto kategóriách a vzhľadom k závažnosti týchto trestných činov je v tomto policajnom štáte dopredu odsúdená. Skôr či neskôr je skoro každý zločin odhalený a spätne dokazovanie a súdny systém tohto štátu sú natoľko vyspelé, že páchať organizovaný zločin sa tu v podstate neoplatí.

Finančné delikty sú okrem malých daňových únikov či nelegálnych poberaní sociálnych či iných dávok postupne odhaľované a páchateľ v prípade že má adresu v UK následne obvinený a súdený. Spolu so systémom Európskej únie a zmluvách o vydaní obvinených medzi krajinami únie je v dnešnej dobe otazkou týždňov a nie rokov kým je obvinený vypočúvaný políciou v mieste pobytu a následne deportovaný späť do krajiny kde sa dopustil trestného činu.

A práve nová choroba spoločnosti, tzv. novodobé otroctvo, ktoré sa práve v radach prostej spoločnosti zo strednej a východnej Európy rozmáha, leží na srdci Európskej únii natoľko, že sú jej venované snáď všetky konferencie policajnych zložiek európskych štátov. Či už ide o vedomé zotročovanie osôb na základe pôžičky na cestu za lepším životom a nasledného vydierania a úžery za poskytnutie ubytovania či práce alebo náhodná vypomoc medzi spolubývajúcimi, ktorá po čase prerastá v násilie v dome a nútené práce či splácanie nekresťanských úrokov. V dnešnej dobe je ťažké rozdeliť prípady prevádzačstva a zotročovania. Za účelom obohatenia sa existujú aj medzi štátmi únie, kde je pohyb prevádzaných či zotročovaných občanov voľný a niekedy aj dobrovoľný. Myslim, že v prípadoch niektorých pracovných agentúr je ich činnosť na hrane ľudskosti, ale ak svojou formou napĺňajú svoj legálny obchodný zámer, je to len otázkou zmlúv medzi nimi a ich klientom, ktorý následnú prácu vykonáva, či konajú podľa zákona a či proti.

Home sweet home

Po štyroch rokoch strávených v tejto neobyčajne pohostinnej spoločnosti a ďalších dvoch lúpežných prepadnutiach sa vraciam domov na Slovensko, späť medzi mafiánov a vekslákov, medzi podvodníkov a grobianov. Ak mi ešte raz niekto pri spomínaní východnej Európy spomenie svoje obavy z kriminality, môžem ho spokojne odkázať na porovnanie so štátom džentlmenov. Za posledný prípad, kde ma v nedeľu na obed v jednej z najlepších štvrtí napadla trojčlenná skupinka náhodných okoloidúcich, si okrem prázdnej fľaše Ostravaru, ktorú mi plnú ulúpili, odnášam aj veľa nepríjemných spomienok a pravdu povediac, súd by som na chvíľu rád vynechal z môjho jedálnička. Držím im palce, keď ich po dvoch rokoch prepustia, snáď si budem užívať v lepšej spoločnosti a dúfam, že niekde v teple.