Dobrovoľnícka organizácia Poppy Project zameraná na nelegálne obchodovanie so ženami skúmala vyše 900 londýnskych bordelov, väčšina z nich nelegálnych alebo sa tváriacich ako tanečné kluby či masážne salóny. Zistila, že mnohé ponúkali veľmi riskantné praktiky ako nechránený análny sex len za 10-librový príplatok. Ako zistili, prostitúcia je rozlezená po celom hlavnom meste.

Výskumníci obvolali bordely predstierajúc, že majú záujem o sexuálne služby. Kontakty zobrali z inzerátov v miestnej tlači. Ako zistili, podniky poúkali ženy zo 77 rôznych etnických skupín. Mnohé z nich pochádzajú z dobre známych miest, odkiaľ priekupníci privážajú ženy, akými je východná Európa či juhovýchodná Ázia.

Mnohé z bordelov ponúkali “veľmi mladé dievčatá”, ale telefonickým zisťovaním sa nedalo presne určiť, či ide aj o dievčatá pod vekovou hranicou, ktorú povoľuje zákon. Ako pre denník Independent povedala spoluautorka výskumu Helen Atkinsová, “výskum ukázal znepokojujúce rozšírenie sexuálneho priemyslu v každom kúte Londýna – poháňané dopytom po ich službách.”

Pomýlený obraz šírený médiami, ktoré vykresľujú prostitúciu ako atraktívnu, ľahkú a zábavnú možnosť uplatnenia pre dievčatá a ženy, prispieva k všadeprítomnosti londýnskeho sveta bordelov. “Bohužiaľ, pre väčinu žien zapojených do prostitúcie je realita skôr kolotočom násilia a donútenia, udržiavaným chudobou a nerovnosťou.” Médiá najradšej prinášajú rozhovory s tzv. luxusnými prostitútkami, čo sú zvyčajne vzdelané ženy, ktoré to robia dobrovoľne a z čistej vypočítavosti a pokojne by sa dokázali uživiť aj svojou hlavou. Na nižších priečkach tejto hierarchie sa však odohrávajú omnoho drsnejšie príbehy.

Priemerná cena za kompletný sex bola podľa výskumu 62 libier. Až 95 percent oslovených bordelov zákazníkom sľubovalo, že sídlia v obytnej štvrti a majú “diskrétny zovňajšok.” Jeden z bordelov novým zákazníkom sľuboval 50-percentnú zľavu pri druhej návšteve. Ako v správe uvádza jeden výskumník, “pamätám sa na reťazec podnikov v juhovýchodnom Londýne, ktorý ponúkal ´najnižšie ceny v meste´ a jeden podnik v Islingtone vyčnieval z radu ako obzvlášť nepríjemný a podradný.” Práva takéto miesta ponúkajú najlacnejší sex a dá sa očakávať, že náležite k tomu sa správajú aj k svojmu personálu.

Keď pre piatimi rokmi organizácia Poppy Project publikovala svoju správa na tú istú tému, plnú detailov o zneužívaní žien, dostal ktosi nápad nazvať ju ´Sex in the City.´ Nebola to najšťastnejšia voľba, kritici poukázali na to, že spája modernú formu otroctva s ľahkým a bezstarostným televíznym programom. V skutočnosti je až 90 percent prostitútok závislých na drogách ako heroín a crack a ich svet má len málo spoločného s tým, čo zobrazujú médiá, aby priniesli lacné vzrušenie svojim čitateľom. Príznačné je už len to, akými zvodnými fotografiami ilustrujú väčšinu takýchto článkov.