Samozrejme, toto porovnanie nič nehovorí o kvalite ponúkaných programov. Britská televízia má na konte niekoľko priekopníckych činov, vrátane toho najdôležitejšieho. V novembri 1936 začala BBC prvé pravidelné televízne vysielanie. Po príhovore zainteresovaných hodnostárov celkom pochopiteľne nasledovali správy, vtedy ešte v podobe, ako ich staršie generácie poznajú z filmových týždenníkov.

Podiel na trhu v percentách (september 2007)
BBC 1 22,6
BBC 2 7,6
ITV 19,6
Channel 4 7,5
Five 4,9

MICKEY MOUSE NA BBC

Aby ľudia získali predstavu, čo ich vlastne čaká, nasledoval dokument s príznačným názvom Televízia prichádza do Londýna, podfarbený hudbou z Dvořákovej symfónie Z Nového sveta. Prvý televízny experiment mal však pomerne krátke trvanie. V deň vypuknutia druhej svetovej vojny krátko po poludní sa signál prerušil a televízia sa odmlčala až do roku 1946. Británia si nemohla dovoliť luxus vysielať pre zhruba 20 tisíc rodín v čase, keď bola ohrozená jej bezprostredná existencia.

Jeden z vládnych ministrov dokonca priznal, že vláda pristúpila na zriadenie televízie len preto, že chcela podporiť rozvoj technológie potrebnej na zabezpečenie radarovej obrany. Ani riaditelia BBC nemali pôvodne k novému médiu príliš vľúdny vzťah. Považovali ho za príliš populistický spôsob vysielania, nehodný vznešených cieľov BBC.

Keď sa televízne vysielanie v júni 1946 obnovilo, prvý program bol presne ten istý ako posledný pred vypnutím signálu: Mickey Mouse. Ani po vojne však televízia ešte ani zďaleka nebola samozrejmosťou. Hoci v porovnaní so začiatkami bola kvalita obrazu aj programov oveľa lepšia, ponuka bola stále pomerne chudobná a ozývali sa skeptické hlasy, že je to príliš drahá zábavka pre malý počet ľudí.

POVOJNOVY ROZMACH A ITV

Bolo teda treba nejaký zlomový moment, ktorý by ľudí prilákal k obrazovkám. Stala sa ním korunovácia kráľovnej Alžbety II. Po prvý raz počet divákov prekročil počet rozhlasových poslucháčov. Celkovo videlo 11 hodinový priamy prenos takmer dvadsať miliónov ľudí. Nástup televíznej doby bol už nezastaviteľný.

Neprekvapuje teda, že divákom sa čoskoro jediný kanál BBC začal máliť. Výsledkom verejného dopytu, ako aj oveľa väčšej politickej vôle k rozvoju televízie bol v roku 1955 vznik Independent TV, známej ako ITV. Nástup ITV bol pre dovtedy monopolnú BBC trpkým prebudením zo sna. Konkurenčná stanica v priebehu dvoch rokov získala 76 percentný podiel sledovanosti, predovšetkým vďaka oveľa americkejšiemu, komerčnejšiemu a agresívnejšiemu prístupu. Čiže presne tým, čoho sa idealisti v BBC báli.

BBC však zavelila do protiútoku takými legendárnymi reláciami ako politickopublicistická Panorama, náučnovedecká The Sky At Night (ktorá má dodnes toho istého moderátora Patricka Moora), detský Blue Peter alebo športový Grandstand. O ich kvalite veľa napovedá to, že okrem Grandstandu, ktorý BBC prestala vysielať v tomto roku, ostatné tri relácie stále existujú. Šesťdesiate roky priniesli ďalšiu záplavu legendárnych programov. Niektoré z nich, ako Doctor Who, s prestávkami prežili dodnes. Iné, ako Lietajúci cirkus Montyho Pythona, sa stali celosvetovými hitmi.

Ak je však BBC niečím známa aj mimo Británie, tak sú to najmä bezkonkurenčné dokumenty. Prírodovedné, cestopisné a historické seriály vytvorili z BBC svetovo najznámejšiu mediálnu organizáciu na svete a zároveň jej prinášajú nezanedbateľné zisky. Ako pri uvedení seriálu Planéta Zem napísali ktorési noviny, BBC nám počas desaťročí už ukázala mláďatá ľadového medveďa nespočetnekrát, ale tie najnovšie nás vždy dokážu čímsi fascinovať a priniesť nový pohľad.

Na rozdiel od BBC, ktorá nikdy nevysielala reklamy, ITV je komerčnou stanicou s istými povinnosťami verejnoprávnej televízie. Aj keď spočiatku sa prístupom k vysielaniu dosť líšili, neskôr začala byť BBC oveľa flexibilnejšia a dnes v základnom obsahu príliš nelíšia, aj keď komerčnejší duch relácií ITV je nesporný. Ich piliermi boli, sú a zrejme ešte dlho budú spravodajské relácie, vlastné televízne filmy, komédie, súťaže, nekonečné seriály a šport.

V týchto oblastiach sa už po desaťročia odohráva súboj o najtalentovanejších tvorcov na televíznej scéne. Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o ´mydlových operách´, už len fakt, že Coronation Street je na ITV 47 rokov a Eastenders na BBC 22 rokov, je pozoruhodným prejavom tvorivosti. Množstvo seriálov a programov sa stalo doslova synonymom niekoľkých generácií a viaceré z nich rýchlo prerazili aj v zahraničí.

Kvalite programov, ktoré sa na ITV objavujú približne za posledný rok, paradoxne pomohla klesajúca krivka sledovanosti. Televízia sa nevrhla po odpadových programoch, ako by sa v takom prípade zrejme stalo v Česku či na Slovensku, ale práve naopak, takže sa na nej dnes objavujú aj celovečerné televízne drámy, dokumentárne filmy a iné formáty, na aké ste ešte pred dvoma rokmi na ITV zvyčajne čakali márne.

FAREBNÉ ZMENY a BBC 2

Pochopiteľne, technologický aj spoločenský vývoj prispel k tomu, že tvár televízie sa menila rovnako rýchlo ako celej spoločnosti. Koncom šesťdesiatych rokov televízia začala vysielať vo farbe, ale čo bolo rovnako dôležité, ponuka sa rozšírila o druhý kanál BBC. Zatiaľ čo začiatky televízie sprevádzala opatrnosť a skepsa, BBC Two sa krátko po spustení v roku 1964 ukázala ako veľmi podarené dieťa.

Hoci vznikla so zámerom ponúkať program pre náročnejšieho diváka, prešpikovaný množstvom umeleckých, publicistických a dokumentárnych programov, ´dvojka´ získala výsadu, že ako prvý televízny kanál v Británii vysielala farebne. Doslova revolúciou však bolo v roku 1972 spustenie Open University: televíznych prednášok a náučných programov, ktoré umožnili dospelým získať vysokoškolské vzdelanie, na ktoré predtým nemali podmienky alebo čas.

BBC Two je navyše často akýmsi laboratóriom úspechu pre televízne relácie. Ak je úspech otázny, tak vedenie BBC zaradí program na druhý kanál (či dnes až na tretí či stvrtý), kde sa viac menej počíta s o niečo nižšou sledovanosťou. V prípade, že sa relácia osvedčí, tak ju občas presunú na BBC One. Niektoré relácie sú však natoľko späté s druhým kanálom, že si nikto netrúfne ich premiestniť. Stačí spomenúť ikonu motoristických nadšencov Top Gear, program, ktorý svojím obsahom, spôsobom prezentovania aj sledovanosťou popiera akékoľvek teórie o zameraní BBC Two na náročného menšinového diváka.

ŠTVRŤ STOROČIA SCHANNEL 4

Ak bol nástup druhého kanála príjemným osviežením a obohatením televízneho repertoára, vznik Channel 4 pred 25 rokmi bol búrkou, akú len málokto čakal. V porovnaní s BBC a ITV pôsobí ako skupinka hippisákov, ktorí sa rozhodli neviazane zabávať, provokovať a nehľadieť na spoločenské konvencie. Nemožno sa tomu príliš čudovať, veď už samotný štatút ho zaväzuje k výrobe inovatívnych, experimentálnych programov, ktoré majú výrazný charakter odlišnosti. Pri oslavách štvrťstoročia sa Channel 4 s hrdosťou hlásil ku všetkým kontroverziám, ktoré za ten čas vyvolal.

Najmä v posledných rokoch známy kontroverznými televíznymi filmami na aktuálne politické témy. Tento rok odvysielal film Proces s Tonym Blairom, predtým Smrť prezidenta o fiktívnom zavraždení Georga Busha, ako aj film o aférach bývalého ministra vnútra Davida Blunketta. Pripravuje sa aj film o smrti ruského tajného agenta Alexandra Litvinenka a pri flexibilite a odvahe tvorcov z Channel 4 sa môžeme tešiť na ďalšie rýchle reakcie na aktuálne dianie vo svete.

Posúvanie hraníc tolerovaného sa stalo jeho obchodnou značkou. Takmer nič mu nie je sväté. Ukazuje svet v celej jeho nahote (občas doslova). Takýmto prístupom si samozrejme získal množstvo nepriateľov. Keď v roku 1983 odvysielal program o životnom štýle homosexuálov, niektorí poslanci navrhli, aby mu bola odňatá licencia.

Množstvo drastických záberov zase vyvolalo otázku, kde je hranica medzi zobrazovaním krutej reality a samoúčelnosťou. Za intímne náhľady do podsvetia si zase Channel 4 vyslúžil obvinenia (a aj žaloby) z navádzania na trestné činy, o ohrozovaní mravnej výchovy mládeže ani nehovoriac. Takáto reputácia neposlušného dieťaťa mu však zjavne vyhovuje, presne v duchu hesla, že aj zlá reklama je reklama, hlavne, aby ticho nebolo.

Channel 4 má zároveň neuveriteľnú schopnosť kombinovať mimoriadne kvalitné dokumenty, prípadne publicistické relácie, ako aj uznávané večerné správy s absolútnymi stupiditami typu Big Brother. Jedným z dôvodov takéhoto kvalitatívneho rozptylu je aj skutočnosť, že vlastné programy nevyrába, ale si ich objednáva alebo kupuje. A ako to už s nakupovaním býva, nie vždy je tovar rovnako kvalitný.

Vynechať pochopiteľne nemožno ani snahu získať čo najviac inzercie. V takom prípade sa na kvalitu príliš nepozerá a dôležitejší je počet divákov. Niekedy to však nevypáli úplne podľa predstáv. Pri štarte najnovšej série Big Brother mala vyššiu sledovanosť motoristická relácia Top Gear na BBC, ktorá nie je sprevádzaná žiadnymi reklamami.

FIVE V TIENI STARŠÍCH BRATOV

Najnovším prírastkom medzi terestriálnymi televíznymi kanálmi, na ktoré nepotrebujete káblové, digitálne alebo satelitné pripojenie, je Five, ktorý v marci oslávil desať rokov. Prvý večer vysielania Five videlo viac divákov ako 15 rokov predtým začiatok Channel 4, ale odvtedy sa ani zďaleka nedokázal vymaniť z jeho tieňa. Istý čas sa dokonca hovorilo o zlúčení týchto dvoch staníc. Pravdupovediac, Five by asi len málokomu z náročných divákov naozaj chýbal.

Smutnejší by boli priaznivci zahraničných (v tomto prípade amerických, austrálskych a novozélandských seriálov), ako aj fanúšikovia na Britániu netradičných športov ako basketbal, americký futbal alebo ľadový hokej, ktoré sa tam v nočných hodinách objavujú. Celkovo má však Five reputáciu dosť povrchnej televízie. Jeho programový riaditeľ dokonca nedávno podráždene vyhlásil, že ponúka viac ako len ´films, football and fucking´. Problém je, že keď si pozriete televízny program, tak tam oveľa viac nenájdete.

Five, podobne ako ďalšie štyri ´základné´ televízne kanály, sa navyše v digitálnej dobe musí vyrovnať s tým, že v podstate všetko, čo ponúka, si diváci môžu pozrieť aj na stovkách káblových a satelitných kanálov. Všetky tieto stanice si v uplynulých rokoch vytvorili niekoľko digitálnych klonov s rôznym zameraním a ich vzájomný súboj, ako aj boj s ďalšími televíznymi spoločnosťami, sa teraz odohráva na viacerých vzájomne sa prelínajúcich úrovniach, ale to už je úplne iná téma, v ktorej majú hlavné slovo Rupert Murdoch a jeho televízne impérium BSkyB.