K piatemu výročiu rozšírenia Európskej únie dostali „nováčikovia" od Európskej komisie štúdiu o tom, aký vplyv malo rozšírenie v roku 2004 na pracovnú mobilitu.

Približujeme sa úrovňou

Rozširovanie Európskej únie o desať nových členských krajín zo strednej Európy ako Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Poľsko spolu s pobaltskými krajinami, Maltou a Cyprom v roku 2004 nemal v histórii Európskej únie obdobu. Okrem počtu vstupujúcich krajín najmä vo veľmi rozdielnych v životných pomeroch medzi obyvateľmi novej a obyvateľmi starej Európy.

Na začiatku tisícročia bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy asi na úrovni 40 percent priemeru starej Európy. V roku 2007 stúpol HDP na obyvateľa asi na 52 percent k priemeru starej Európy.

Lákadlo je Británia

Niekdajšie plagáty poľského inštalatéra, ktorý berie prácu francúzskym remeselníkom, zdá sa, neboli namieste.

Väčšina cudzincov, ktorí išli pracovať do zahraničia zo strednej a východnej Európy po roku 2004, skončila vo Veľkej Británii.

Lákadlom pre nich bolo otvorenie pracovného trhu pre nové krajiny hneď od začiatku, ale zdá sa, aj angličtina, ktorú mnohí vedia a myslia si, že im pomôže, alebo sa ju chceli ísť naučiť.

Z rozšírenia o desať krajín išlo 70 percent imigrantov do Veľkej Británie a Írska.

Švédsko, ktoré spolu s Britániou otvorilo hranice hneď po rozšírení, významný prílev cudzincov nepocítilo.

Z desiatky najviac cestujú Poliaci, z dvanástky nováčikov, po započítaní Bulharska a Rumunska vstupujúcich v roku 2007, za nimi hneď nasledujú Rumuni. Štyri pätiny Rumunov skončili v Španielsku.

Ako budú postupovať migračné vlny, sa ukáže v roku 2011, keď padne možnosť Rakúsku a Nemecku brániť nováčikom vstupovať na ich trh.

Do rozšírenia únie prúdilo asi 60 percent cudzincov zo strednej a východnej Európy práve do Nemecka a do Rakúska.

Za roky od vstupu nových krajín Európskej únii nezamestnanosť klesla. Veľkej Británii čiastočne stúpla, v Írsku skôr klesala, rovnako ako vo Francúzsku.

Inštalatér s vysokou školou

Výhodu podľa štúdie priniesli nové členské krajiny v ľuďoch. Vzdelanostná úroveň nových krajín je podľa štúdie schopná dotiahnuť sa na úroveň starých krajín, i keď mzdy v ich pôvodných krajinách sú výrazne nižšie.
Veľký počet migrantov je zamestnaných v západnej Európe pod svoju úroveň vzdelania a často robia práce, ktoré si nevyžadujú veľké zručnosti.

„Dôsledkom toho úroveň platov imigrantov vo Veľkej Británii je podstatne pod úrovňou toho, aké platy majú domáci obyvatelia s porovnateľným vzdelaním," píše v správe Európska komisia.

Migranti z nových členských krajín tak napriek svojmu relatívne vysokému vzdelaniu neovplyvnili pracovné možnosti vzdelanejšej skupiny domáceho obyvateľstva, ale skupiny domácich obyvateľov s nízkym vzdelaním.

Najväčšie percento zostalo v Írsku

Najväčší podiel cudzincov, ktorí zostali v zahraničí pracovať, je podľa údajov dostupných pri tvorbe štúdie v Írsku, asi 4 percentá pracujúceho obyvateľstva.

V ostatných krajinách počet pracujúcich cudzincov nedosiahol dve percentá.

Slováci asi ešte pribudnú

Autori štúdie podľa čísel, ktoré mali k dispozícii predtým, ako sa do nich premietla hospodárska kríza, vypočítali, že migranti v zahraničí budú aj naďalej pribúdať. Odhadovali, že počet ľudí zo strednej a východnej Európy zarábajúcich v cudzine sa do roku 2020 zdvojnásobí.

Ešte predtým, ako krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do Európskej únie, pracovalo v jej krajinách 900 000 stredo– a východoeurópanov.

Od vstupu krajín do Únie a následným skončením pracovných obmedzení v krajinách starej Európy ich počet stúpol asi o ďalší milión.

Ak by boli obmedzenia rovnaké ako dnes a v prípade, že by bol spôsob odchodu do zahraničia stále taký istý, odhadli autori štúdie, že počet prisťahovalcov za prácou by sa do roku 2020 zdvojnásobil oproti počtu, aký je dnes.

Rátajú s tým, že ak sa podmienky zmenia a trh sa cudzincom otvorí aj pre prácu v Nemecku a Rakúsku, počet migrantov v starej Európe v roku 2020 bude 4,4 milióna.

Ľudí zo Slovenska pred vstupom do únie pracovalo v zahraničí podľa čísel slovenského štatistického úradu v roku 2003 82­tisíc. Následne rástol asi o dvadsať tisíc ročne. Vlani čiastočne počet ľudí vonku poklesol pre krízu, no štatistický úrad hovoril stále o takmer 168­tisíc ľuďoch v zahraničí. Ide tak stále o takmer 7 percent pracujúcej populácie.

Autori štúdie Komisie pre Slovensko odhadovali zvýšenie aktuálneho počtu ľudí v cudzine za ďalších 11 rokov na dvojnásobok