Aj tieto ponižujúce vety len dokumentujú, že britskí Cigáni (neskôr v článku vysvetlíme, prečo nie vždy Rómovia) to nemali a nemajú ľahké a čelia podobným predsudkom ako v mnohých iných európskych krajinách. V roku 2003 dokonca predseda Komisie pre rasovú rovnoprávnosť vyhlásil, že ich diskriminácia v Spojenom kráľovstve je na úrovni diskriminácie černochov na juhu USA v 50. rokoch minulého storočia.

Podľa správy Spoločnosti pre deti (Children’s Society) z novembra 2007 deväťdesiat percent detí cigánskeho pôvodu bolo terčom rasových urážok a dve tretiny boli obeťami šikanovania alebo fyzického útoku. Predstavte si, že by sa takéto štatistiky objavili o moslimoch, židoch, Indoch, Číňanoch alebo prisťahovalcoch z východnej Európy. Boli by toho plné noviny, vyjadrovali by sa k tomu ministri, rozzúrení veľvyslanci by sa dožadovali okamžitého stretnutia s predsedom vlády. S najväčšou pravdepodobnosťou ste však o tom vôbec nepočuli.

Cigáni sú totiž akousi zabudnutou menšinou. Hoci sa ich počet odhaduje na 200 až 300 tisíc, o ich problémoch a potrebách sa hovorí len zriedka. Nemajú hlučných a vplyvných zástancov, ktorí sa za nich prihovorili na najvyšších miestach. Ak sa do médií aj dostanú, tak väčšinou len v Daily Expresse, ktorý sa už tisíci raz bude rozčuľovať nad tým, ako kočovníci svojimi karavanmi nelegálne zaberajú pozemky a robia si na nich čo chcú.

Rómovia, kočovníci aj hipíci

Jedným z najväčších problémov, ktorému Cigáni na Ostrovoch čelia je ich takmer neuveriteľná rozmanitosť a z toho vyplývajúce diametrálne odlišné potreby. Britské zákony totiž oficiálne rozoznávajú anglických Cigánov (English Gypsies) a írskych kočovníkov (Irish Travellers). Anglickí Cigáni sa označujú aj ako Romani Gypsies alebo Romanichals, čiže ide v podstate o etnických Rómov. Popri nich ešte existujú aj ich waleskí a škótski príbuzní. Zatiaľ čo waleskí Cigáni, ktorí sami seba označujú Kalé, čiže čierni, tvoria len malú skupinku presídlencov z Anglicka, v Škótsku sa ich počet odhaduje na dvadsať tisíc.

Aby sa však veci skomplikovali, tak k etnickým Rómom sa na Ostrovoch pridávajú aj rôzne komunity ´nepravých Cigánov´. Tou najväčšou sú práve írski Travellers, prevažne kočovnícka skupina, ktorá si v Írsku počas niekoľkých storočí vytvorila vlastnú identitu aj jazyk, nazývaný shelta. V Írsku ich žije približne 24 tisíc a patria k veľmi mladým komunitám, pretože 63 percent z nich je mladších ako 25 rokov a len tri percentá sú staršie ako 65 rokov. Druhý údaj je spôsobený tým, že polovica z nich umrie pred dovŕšením 39 rokov a sedemdesiat percent sa nedožije šesťdesiatky. K smutným kuriozitám patrí, že u mužov je najčastejšou príčinou smrti dopravná nehoda.

Popri írskych kočovníkoch však existujú aj takzvaní New Travellers: multietnická skupina s alternatívnym životným štýlom, ktorí si sami zvolili a etnicky nemajú s predchádzajúcimi skupinami nič spoločné, samozrejme okrem prípadov, keď došlo medzi nimi k sobášom. New Travellers sú vlastne akísi zabudnutí hipisáci, ktorým sa zapáčil kočovný životný štýl a dokázali si ho udržať aj v čase, keď sa už ostatné ´deti kvetov´ poslušne zaradili do spoločnosti a budujú si kariéru vo svete, ktorí chceli pred štyridsiatimi rokmi zmeniť.

Kruh rozmanitých komunít uzatvárajú kočovní jarmočníci, označovaní za stratený kmeň Británie. Ich počet sa odhaduje na 21 až 25 tisíc a známi sú tým, že od februára do novembra putujú z mesta do mesta, z jarmoku na jarmok. Gitarista Rolling Stones Ronnie Wood zase pochádza z rodiny ´vodných Cigánov´, v skutočnosti správcov anglických prepravných kanálov, ktorých kočovníctvo je skôr výsledkom toho, akú prácu vykonávajú.

Nevítaní hostia

Rómski kočovníci prišli na Britské ostrovy na prelome 15. a 16. storočia. Prvé oficiálne záznamy o ich prítomnosti sú zo Škótska z roku 1505 a z londýnskej štvrte Lambeth z roku 1514. Vďaka ich tmavej pokožke sa rozšíril mýtus, že pochádzajú z Egypta, a tak aj vzniklo ich anglické označenie. Z Egyptians sa čoskoro stali Gypsies. Nakoľko mýtus o egyptskom pôvode šírili samotní Rómovia nie je celkom jasné. Nespochybniteľné je však, že boli a sú považovaní za cudzorodý element a niektorí ľudia v minulosti dokonca verili, že Rómovia nie sú ľudia, ale pochádzajú z Mesiaca. Za vlády Henricha VIII. bolo ich postavenie také, že mohli byť uväznení, vyhnaní z krajiny alebo popravení, ak mal niekto hoci len podozrenie, že sú Rómovia.

Dnes už síce zákonnej diskriminácii nečelia, ale vzhľadom na špecifiká svojho životného štýlu čelia problémom, o akých sa väčšinovej populácii ani nesníva. Keďže značná časť britských Cigánov dodnes kočuje, registrácia u lekára je pomerne problematická. Mnohí všeobecní lekári, keď zistia, že do ich okrsku prišla skupina kočovníkov, jednoducho oznámia, že už nemôžu prijímať nových pacientov. Vôbec teda neprekvapuje, že je u nich 2,5 krát vyššia pravdepodobnosť výskytu chorôb ako u väčšinovej populácie. Nie sú to len bežné ochorenia, ale aj depresie, samovoľné potraty a úmrtnosť novorodencov.

Zatiaľ čo za mnohé z týchto problémov môžu nedostatočná zdravotná starostlivosť a prevencia, niektoré choroby sú takpovediac kultúrnou voľbou. V cigánskej populácii je nadmerne rozšírené fajčenie a posedenie mužov pri cigarete má takú kultúrnu hodnotu, že dlhodobý efekt zlepšenie zdravotného stavu po zanechaní fajčenia nepreváži okamžitú ´stratu tváre´ pred fajčiacimi kamarátmi.

Podobný problém existuje aj pri vzdelávaní. Na jednej strane kočovnícke deti doplácajú na to, že sa presúvajú z jednej školy do druhej ich vzdelávaniu chýba kontinuita a vytvorenie pevnejších sociálnych väzieb s rovesníkmi. Na druhej strane mnohé rodiny pred formálnym vzdelávaním uprednostňujú tradičné formy obživy v remeslách alebo poľnohospodárstve. Ešte pred dvoma desaťročiami by to nebol až taký veľký problém, ale presun ťažiska ekonomiky z priemyslu a poľnohospodárstva do služieb spôsobuje, že ak takýto prístup pretrvá, zaostávanie za väčšinovou populáciou sa ešte prehĺbi, a to už dnes sú výsledky cigánskych a kočovníckych detí najhoršie zo všetkých menšín. Len desať percent z nich dostane päť známok lepších ako C (po našom trojka) pri GCSE, tunajšej obdobe maturity. Celonárodný priemer je 59 percent, takže nie je ťažké pochopiť, čo to znamená pre ich šance na ďalšie štúdium alebo dôstojne zaplatenú prácu.

Neželaní susedia

Ako sme už spomenuli, Cigáni sa do médií dostanú najčastejšie, keď niektorý z bulvárnych plátkov zistí, že sa so svojimi karavanmi usadili na pozemku, kde na to nemajú povolenie. Faktom je, že takto žije približne tretina britských Cigánov. Dôvodov, prečo svoj pobyt nelegalizujú je niekoľko, ale ten najhlavnejší je, že úrady jednoducho nevytvorili dostatok táborísk, a tak sa kočovníci usadzujú tam, kde je pre nich miesto. Denník Guardian nedávno odhadol, že v Británii chýba miesto pre zhruba štyritisíc karavanov alebo 25 tisíc ľudí.

Je to svojím spôsobom začarovaný kruh. Úrad nechcú priestory vyčleniť, pretože sa obávajú negatívnej odozvy miestneho obyvateľstva. Kočovníci sa teda utáboria nezákonne, domáci sú rozhorčení, po čase ich teda odtiaľ vyhostia a pravdepodobnosť, že tamojší obyvatelia niekedy pristúpia na vybudovanie legálneho kočovníckeho kempu klesá k nule. Výsledkom je, že 90 percent žiadostí o povolenie zriadiť je odmietnutých. Z odvolaní úrady uznajú len jednu tretinu. Články v lokálnych novinách, ktoré nie zriedka označujú Cigánov za zberbu alebo príživníkov, situácie len vyhrocujú.

Spôsob, akým sa vyhosťovanie uskutočňuje, v niektorých prípadoch ani zďaleka nie je civilizovaný. Svedkovia hovorili o tom, ako policajti a vykonávatelia súdnych prípadov prichádzali do karavanov v skorých ranných hodinách, zobudili ženy a deti a svojím správaním porušili niekoľko kultúrnych tabu. Ak si chcete pozrieť, ako také vysťahovanie vyzerá a ako sa kočovníci bránili, zadajte si do YouTube ´Meansfield eviction´. Je to záznam akcie z roku 2005, ktorá neskôr získala prezývku Bitka o Meansfield, čo hovorí samo za seba.

Sieň slávy
Do akej miery teda britská realita zodpovedá tvrdeniu encyklopédie z roku 1954, že Cigáni nikdy nič nedokázali? Odpoveďou je do istej miery Mesiac dejín Cigánov, Rómov a kočovníkov, ktorý sa prvý raz uskutočňuje tento rok v júni. Jeho cieľom je priblížiť ich kultúru väčšinovému obyvateľstvu a rozptýliť mýty, ktoré sa o tejto komunite na verejnosti šíria. Prehľad podujatí vo vašom okolí, ako aj množstvo informácií o Cigánoch, Rómoch a kočovníkoch nájdete na internetovej stránke www.grthm.co.uk.

Zoznam slávnych Britov, ktorí by sa otvorene hlásili k cigánskemu pôvodu, nie je príliš dlhý. Za pozornosť určite stojí spisovateľka Louise Doughtyová, ktorej dva najnovšie romány sa odohrávajú v rómskej komunite. Román je Ohne v tme (Fires in the Dark) sa odohráva v strednej Európe a je akýmsi literárnym objavovaním jej koreňov. V súčasnosti sa pripravuje vydanie českého prekladu knihy. Obísť nemožno ani Iana Hancocka (jeho rómske meno je Yanko le Redžosko), významného akademika, ktorý reprezentuje záujmy Rómov v OSN a svojou vedeckou a publicistickou prácou prispieva k lepšiemu pochopeniu ich kultúry.

Hudobníka Ronnieho Wooda sme už spomenuli. Popri ňom však existuje niekoľko ďalších významných postáv, ktoré majú čiastočne rómsky pôvod alebo sa na základe rôznych indícií usudzuje, že ho majú, aj keď sa k nemu nikdy otvorene neprihlásili. Začať nemožno nikým iným ako Charliem Chaplinom. Kráľ nemej grotesky mal podľa rôznych zdrojov rómskych predkov na obidvoch stranách rodiny. Nezhodujú sa však v tom, či išlo o babičku z matkinej alebo otcovej strany. Rómske korene majú aj herci Michael Caine a Bob Hoskins a džezový gitarista Martin Taylor. Cainovo pôvodné krstné meno je Maurice, čo bolo tradičné meno prvorodeného syna v jeho rómskej rodine. Hoskins mal zase z matkinej strany predkov nemeckých kočovníkov, Sintov.

Zrejme navždy nerozlúštenou záhadou zostane pôvod futbalového trénera Alfa Ramseyho, ktorý v roku 1966 doviedol Anglicko k dodnes jedinému titulu majstra sveta. Hoci v dospelosti bol známy svojím snobským prízvukom, pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny, ktorá chovala množstvo psov (jeden zo stereotypných obrazov o anglických Cigánoch). K rómskemu pôvodu sa nikdy otvorene nehlásil, ale oficiálna internetová stránka anglického futbalového zväzu ho označuje po Rabovi Howellovi za druhého Róma, ktorý kedy nastúpil za Anglicko. Známa je aj historka zo zájazdu anglickej reprezentácie do východnej Európy (zdroje sa nezhodujú, či to bolo v Československu alebo Rumunsku), keď autobusom prechádzali okolo rómskej osady a kapitán Bobby Moore zrazu na trénera zvolal: ´Alf, pozri, tam máš zopár príbuzných.´