Zo súčasnej budovy galérie moderného umenia – Tate Modern, sa za necelých osem rokov stala jedna z tradičných turistických atrakcií a srdce moderného umenia v štvrti, ktorá dovtedy množstvo ľudí a investorov nepriťahovala.

Najznámejšia stará elektráreň

Začiatkom 90. rokov bolo zjavné, že zbierka galérie Tate akosi prerástla kapacitu budovy, tejto dnes už Tate Britain, galérie na Millbank. Rozhodlo sa teda o novej galérii venovanej výlučne modernému umeniu (od roku 1900), pričom tento priestor dostal názov Tate Modern a stal sa prvou londýnskou galériou venovanou výlučne súčasnému umeniu.

Čoskoro po prijatí tohto rozhodnutia sa však objavila nová dilema. Tentokrát architektonická. Mala by byť modernou galériou nová budova osobitne na tento účel naprojektovaná, alebo by to mal byť starší objekt, ktorý sa svojmu novému používaniu prispôsobí? Po rozsiahlych konzultáciách, najmä s umelcami samotnými, sa rozhodlo pre druhú možnosť.

Keď projektanti Tate Modern zistili, že majú k dispozícii budovu na brehu Temže, považovali to za malý zázrak. Hranatá bledohnedá budova pôvodne slúžila ako elektráreň, ktorá bola v roku 1982 vyradená z prevádzky. Samotná budova, ktorú navrhol Sir Giles Gilbert Scott bola neprehliadnuteľná a zaujímavá. Poskytovala potrebný priestor a navyše mala úžasnú polohu na južnom brehu Temže priamo oproti katedrále sv. Pavla a City of London. A akoby to všetko nestačilo, „materská“ galéria Tate Britain sa tiež nachádza na brehu rieky, čím sa otvorila možnosť prepojenia týchto budov lodnou dopravou.

Medzinárodnú architektonickú súťaž o prispôsobenie budovy nakoniec vyhrala relatívne malá a vtedy neznáma švajčiarska firma Herzog & de Meuron, ktorá porotu oslovila návrhom na ponechanie pôvodnej atmosféry budovy. Do súťaže sa prihlásila dokonca aj spoločnosť, ktorá navrhovala demoláciu 99 metrov vysokého komína, ktorý je dominantnou časťou bývalej elektrárne. Švajčiarski architekti práve naopak komín zvýraznili, keď ho „zazátkovali“ svietiacim sklom, ktoré navrhol Michael Craig-Martin. Tate Modern vďaka svietiacemu komínu na seba v noci upozorňuje zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Vďaka svojej kolekcii, programu a vzdelávacím aktivitám sa Tate Modern stala najnavštevovanejšou galériou moderného umenia na svete. Nie je nezvyčajné, že pred známymi galériami, ako napríklad Centre Georges Pompidou v Paríži alebo MoMA v New Yorku, stoja už od rána rady návštevníkov čakajúcich na lístky. Tate Modern ich však počtom prevyšujúcim päť miliónov návštevníkov ročne všetky prekonala. Môže za to aj politika britskej labouristickej vlády, vďaka ktorej sa na väčšinu výstav dostanete zadarmo.

Doba pre citlivejší materiál

Už pred dvomi rokmi bolo zrejmé, že ak má udržať krok s dobou, poskytovať programy, filmové projekcie a výstavy komplexných moderných inštalácií a fotografií, ktoré od nej nielen Londýnčania očakávajú, bude nutné upraviť okolie a rozšíriť priestor Tate Modern. Na projekte s názvom Transforming Tate Modern začali pred dvomi rokmi pracovať opäť švajčiarski architekti firmy Herzog & de Meuron.

Svoj pôvodný projekt sklenenej prístavby z roku 2006 Švajčiari dosť netradične pre súčasnú architektúru tento rok nahradili tehlami. Kritici pôvodného skleneného projektu tvrdili, že zasa chce niekto samoúčelne postaviť tzv. ikonickú budovu a neberie do úvahy protredie, do ktorého by mala zapadnúť a mala by ho nejakým spôsobom symbolizovať.

Centrom novej budovy budú olejové nádrže bývalej elektrárne, ktoré budú ponechané v pôvodnom stave a z ktorých vyrastie nová budova. Asymetrickú pyramídu z veľkých sklenených obdĺžnikov, ktorú architekti naprojektovali pred dvomi rokmi, nahradila pyramída z tehál, ktorá sa bude vizuálne prelínať s pôvodnou budovou elektrárne. Dôvodom na zmenu dizajnu bola hlavne architektonická jednoliatosť priestoru a miestneho prostredia. Olejové nádrže, ktoré sú vlastne veľkými halami, vedú priamo do haly s turbínami, a tak budú prepájať novú budovu so starou.

Tate Modern 2, ako sa bude nová budova volať, bude poskytovať priestory s rôznou výškou stropu a galérie netradičných tvarov. Veľké sály bez stĺpov budú ideálnym miestom pre veľké sochy. Bývalé haly na olej poslúžia ako priestor na moderné performance a projekciu video inštalácií a pokryjú aj potreby zväčšujúcej sa ponuky vzdelávacích programov galérie.

Vďaka novej budove sa Tate Modern rozšíri o päťtisíc štvorcových metrov vystavovacích priestorov a miestností určených na rôzne typy vzdelávania, semináre a workshopy, v rozsahu, ktorý neexistuje nikde inde na svete. Keďže 60 % návštevníkov Tate Modern je vo veku do 35 rokov, pribudnú aj priestory navrhnuté mladými ľuďmi.

Samozrejme nebudú chýbať otvorené verejné námestia, reštaurácie a kaviarne, z ktorých okien bude na Londýn výhľad z úplne novej perspektívy.

Na druhej strane nová budova výrazne nezasiahne do panorámy mesta, najmä vďaka spomínanej zmene materiálu. Pyramídu bude vidieť zo severu, z pohľadu od rieky bude čnieť spoza budovy elektrárne, pričom nebude zatieňovať impozantný komín.

Okrem toho, že budova dopĺňa architektonický ráz budovy Gilberta Scotta, je navyše ekologická. Galérie spravidla nie sú energeticky najúčinnejšími stavbami, v prípade Tate Modern 2, ktorá je skutočnou budovou 21. storočia aj po tejto stránke, to však neplatí. Pyramída bude energiou, ktorá by inak nebola nijako zužitkovaná, zásobovaná z vedľajšieho Switch House. Vďaka prirodzenej ventilácii, teplotnej mase a vertikálnemu tvaru, v ktorom sa teplo prirodzene hromadí, bude budova využívať o štyridsať percent menej energie a bude produkovať o tretinu percent menej emisií než sa požaduje podľa dnešných noriem.

Stavebné práce podľa nového projektu začnú na budúci rok a monument by mal byť otvorený v čase letných olympijských a paraolympijských hier 2012.