Vo všeobecnosti je Millenium Dome považovaný za jeden z najväčších prepadákov za desaťročie labouristickej vlády. V skutočnosti projekt pochádza ešte z čias, keď bol premiérom John Major. Labouristi sa však od neho ani zďaleka nedištancovali. Práve naopak. Vtedajší premiér Tony Blair ho označil za prejav dôvery v tvorivosť a talent krajiny. Veľkolepé plány však začali stroskotávať už hneď pri otvorení 1. januára 2000, ktoré sprevádzal chaos a médiá ho označili za pohromu.

Rýchly koniec

Zlý začiatok nebol ani zďaleka predzvesťou dobrého konca. Brány dómu sa zavreli presne po roku. V prvom roku existencie Millenium Domu, keď sa v ňom konalo niekoľko výstav, ho navštívilo šesť a pol milióna ľudí. Na prvý pohľad pomerne povzbudivé číslo, veď to predstavuje približne jedenásť percent britskej populácie. Očakávalo sa však, zrejme príliš optimisticky, dvanásť miliónov. Napriek tomu to bola v roku 2000 najnavštevovanejšia platená turistická atrakcia v Británii.

Akosi však chýbal dlhodobý plán, čo sa s areálom stane po skončení miléniových výstav. Za rok existencie zhltol Dome vyše šesťsto miliónov libier dotácií z národnej lotérie. Po ročnej prevádzke nasledovalo šesť rokov, počas ktorých stavba viac menej zívala prázdnotou a zrejme už len málokto chápal zmysluplnosť celého projektu. Nakoniec však záchrana prišla, ako inak, z Ameriky.

Keď sa americký miliardár Philip Anschutz rozhodol prostredníctvom firmy Meridian Delta investovať do jednej z najnenávidenejších budov na svete, mnohým musel pripadať ako blázon. Zaviazať sa k vybudovaniu kultúrnošportovej arény v meste, kde je možností na využitie voľného času neúrekom, zaváňa veľkou dávkou utopizmu.

Stávka na komerciu

Predstavitelia Anschutzovej firmy sa vôbec netajili tým, že jedným z najdôležitejších krokov k úspechu bude zbaviť sa spojenia s pôvodným neúspešným projektom. Millenium Dome mal ostať v minulosti, pre budúcnosť bolo treba vymyslieť nový názov. Ideálne taký, ktorý nebude mať so starým nič spoločne. Rebranding je dnes v móde, a tak dohoda s telefónnym operátorom 02, ktorý za šesť miliónov libier ročne dostal právo premenovať areál na 02 Arenu, prišla nepochybne vhod.

Nového majiteľa určite potešilo aj to, keď Londýn pred dvoma rokmi vybrali za usporiadateľa olympijských hier v roku 2012. Arena už aj podľa pôvodných plánov mala slúžiť aj na športové podujatia a vizitka olympijského športoviska jej ešte pridala na atraktívnosti. Priamo počas olympiády poslúži na bedminton, gymnastiku a basketbal. Už tento rok v septembri a októbri sa však stane dejiskom atraktívnych súbojov hokejovej NHL a basketbalovej NBA. Miernym škrtom cez rozpočet bolo len rozhodnutie umiestniť prvé britské superkasíno do Manchestru a nie do O2 Areny.

Hlavnou programovou náplňou Areny s kapacitou 23 tisíc ľudí teda budú koncerty. Majitelia sa rozhodli pre zaujímavú zmes starnúcich hviezd (Rolling Stones, Elton John, Barbra Streisandová) a absolútnej komercie (Justin Timberlake alebo oživené hity 90. rokov Take That a Spice Girls). Je to celkom pochopiteľné rozhodnutie, ktoré má viesť k čo najrýchlejšej návratnosti 600 miliónov libier investovaných do rekonštrukcie. Menej komerčné hudobné žánre sú zatiaľ odkázané na komornejšiu atmosféru Indig02 klubu.

Vyšším formám kultúry bude patriť O2 Bubble, čiže bublina. Jej symbolicky prvým návštevníkom bude od 15. novembra egyptský faraón Tutanchamón. Viac ako 130 artefaktov z hrobu historicky bezvýznamného, ale pravdepodobne najznámejšieho faraóna starovekého Egypta sa do Londýna vracia po 35 rokoch. Podľa majiteľov by bublina mala byť po celý rok zaplnená výstavami rôzneho druhu. Miernu skepsu navodzuje len to, že zatiaľ neoznámili, aký program bude nasledovať po Tutanchamónovi.

V Arene nechýba ani niekoľko gýčových prvkov, ako napríklad palmy a priečelia pripomínajúce mix divokého Západu a Blízkeho východu, a umelá piesočnatá pláž je autentická asi tak ako Eskimák na Sahare. Aj keď na druhej strane treba priznať, že kombinácia volejbalu, premietania filmov, živej hudby a diskoték môže byť pri nevyspytateľnom anglickom lete pomerne príjemná.

Stavebný unikát

Nech už si z hľadiska užitočnosti myslí ktokoľvek o O2 Arene čokoľvek, nespochybniteľným faktom je to, že ide o architektonicky originálne dielo, ktoré sa jednoducho nedá prehliadnuť. Jeho parametre v sebe dokonca ukrývajú istú zámernú symboliku.

Dvanásť stometrových podporných veží, ktoré držia strešnú konštrukciu, predstavuje dvanásť mesiacov roka ako aj dvanásť hodín, ktoré rozdeľujú deň na dve polovice. Veľmi príznačné pre Greenwich, kde nultý poludník rozdeľuje Zem na západnú a východnú pologuľu a zároveň je referenčným meradlom času vo svete. Keď k tomu ešte pridáme, že priemer budovy je 365 metrov, čiže meter na každý deň v roku, a jej výška rovnaká ako Nelsonov stĺp na Trafalgarskom námestí, o niekoľko storočí akýsi budúci Erich von Däniken usúdi, že stavba mala posvätný charakter.

V skutočnosti bol Millenium Dome pripomienkou, že pre Britov nie je posvätné takmer nič. Nie príliš známou skutočnosťou je, že inšpiráciou pre Millenium Dome bol už neexistujúci Dome of Discovery, dejisko pompézneho Festivalu Británie v roku 1951. V tom čase najväčší dóm sa však stal tŕňom v oku konzervatívnym politikom. Považovali ho za socialistický symbol a už v roku 1952 sa podpísala zmluva o jeho likvidácii.

Obeťou likvidovania sa stala aj unikátna, vyše 90 metrov vysoká ihlicovitá veža Skylon. Ak by zostali obe stavby zachované, tak Skylon by dnes stála tesne vedľa ruského kola London Eye a Dome of Discovery sa nachádzal hneď oproti, na mieste dnešných Jubilee Gardens. Priaznivcov Ericha von Dänikena určite poteší, že priemer dómu bol 365 stôp. Symbolickú hodnotu jeho výšky (93 stôp) sa zatiaľ nepodarilo vypátrať.

Zaujímavé linky:

www.theo2.co.uk/web/guest/home - oficiálna stránka O2 Areny s prehľadom najbližších podujatí ako aj pozoruhodnými (aj keď pre praktický život zbytočnými) informáciami o stavbe

www.whitstablepier.com/fob - stránka o Festivale Británie so zaujímavými archívnymi fotografiami dnes už neexistujúcich budov