Ak by sa niečo také stalo, malo by to veľký dopad na celú krajinu, cez Liverpool sa do Británie dostane 70 percent všetkých drog. Občas to vyzerá tak, akoby sa všetky drogy v meste aj spotrebovali, pravidelne ich podľa prieskumov užíva každý druhý obyvateľ. Hoci má Liverpool päť univerzít, jeho vzdelanostná štruktúra je katastrofálna: akúkoľvek formu vysokoškolského vzdelania má len pätnásť percent obyvateľov, bez kvalifikácie je takmer štyridsať percent z nich. Takto zle, aj keď predsa len o niečo lepšie, je na to už len Birmingham nasledovaný Manchestrom.

Od začiatku sedemdesiatych do začiatku deväťdesiatych rokov, keď kríza vrcholila, sa počet pracovných miest v Liverpoole zredukoval z približne 400 tisíc na polovicu. Tisícky ľudí opustili mesto a tisícky prežili vďaka čiernej ekonomike. Druhá a v niektorých rodinách už tretia generácia často nepracuje a prežíva na sociálnych dávkach a nezákoných kšeftoch, zvyčajne s drogami. Oficiálne je v Liverpoole len päť percent nezamestnaných, v skutočnosti je ale bez práce tamer tridsať percent ľudí v produktívnom veku. V susednom Manchestri je to o polovicu menej.

Napriek všetkým nepriaznivým faktorm v Liverpoole už od roku 1996 prebieha ekonomický boom. Ako však upozorňuje Stuart Wilks Heeg z University of Liverpool, na dobre vyzerajúce štatistiky sa treba pozrieť detailnejšie. Údaj o rastúcom počte pracovných miest nevyznieva tak dobre ak zistíme, že za tamer celým rastom stoja tisícky nových miest vo verejnej správe, zatiaľ čo vývoj vo finančníctve, výrobe či stavebníctve viac menej stagnuje. Liverpool nemá dobrú štruktúru pracovného trhu, riziko nie je rozložené do viacerých oblastí, a preto je náchylný pri prebiehajúcej kríze opäť začať padať na dno. Ako tvrdí akademik, dôsledkom okrem iného bude, že ľudia začnú namiesto obľúbeného kokaínu používať lacnejšie a nebezpečnejšie drogy, s ktorými sa viaže viac násilnej kriminality. A tej je v ´námorníckom´ Liverpoole dosť už aj bez toho.

Obyvatelia mesta sú hrdí, ale neraz aj veľmi vzťahovační. Neznášajú, keď ich kritizujú cudzinci a ešte viac, keď ich zrádzajú ich vlastní, čo sa im neraz stalo. Mnohí hovoria takým silným prízvukom, že im nemáte šancu rozumieť ani keď dobre ovládate angličtinu. Tento jazyk akoby podčiarkoval ich dobrovoľnú izoláciu aj výnimočnosť. Takmer celé minulé storočie bolo pre nich sériou väčších a menších kríz, takže určite prežijú aj túto. Tento rok pod pozlátkom Hlavného mesta európskej kultúry.