Ak vás okradnú, bude vás to stáť peniaze, ale o tých sa zvykne hovoriť, že vždy boli a vždy budú. Horšie je to pri násilných prepadnutiach a podobných udalostiach, ktorým sa v dnešnej Británii celkom nedá vyhnúť, ale aspoň sa dá znížiť šanca, že sa stanenete obeťou.

Zvláštne zóny mesta

Najmä ak sa presťahujete do nového mesta či do novej štvrte je dobré si zistiť, ako je to tam s kriminalitou. Nepýtajte sa ľudí, ktorí majú dobrý dôvod vás klamať (landlord), ale ľudí, ktorým môže byť jedno či tam zostanete alebo nie. Pokojne sa na to môžte opýtať aj miestnych policajtov, nemajú dôvod vás zavádzať a zvyčajne vás upozornia, kam radšej nechodiť. Niekedy to povedia príliš diplomaticky, nedáno som sa jedného, ktorý strážil čerstvo nájdenú mŕtvolu v parku opýtal, či je tá štvrť bezpečná. „It´s better than it just to be,“ odpovedal po chvíli premýšľania a išiel naťahovať policajnú pásku.

Výhody rušných ulíc

Bývať na rušnej ulici nie je práve najpríjemnejšie, ale je to relatívne bezpečné, všade sú ľudia a autá, takže aj v prípade že sa niečo deje je veľká šanca, že sa dočkáte pomoci. Nieže by vám hneď niekto bežal pomáhať, ale aspoň zavolajú policajtov a sanitku. Ideálne je bývať v ulici, ktorá ústi na hlavnú rušnú ulicu – domov chodíte po rušnej časti a len posledných pár desiatok metrov je trochu nebezpečnejších.

Muži a ženy

Obeťami násilných trestných činov sa častejšie stávajú muži než ženy. Násilníkmi bývajú zvyčajne muži a prejavuje sa u nich isté džentlmenstvo tým, že ženy až tak často nebijú. Veci sa však menia, a tak sa na to nedá úplne spoliehať, rovnako ani na to, že násilníkom bude muž – posledné roky napríklad prudko rastie podiel agresívnych tínedžeriek, podľa policajných štatistík už na všetkých trestných činoch a priestupkoch majú dievčatá vo svojej vekovej kategórii pätinový podiel, pri násilných činoch je to dokonca 30 percent. Označenie ´nežné pohlavie´ dnes znie v Británii dosť smiešne. Ale dobre tak, aj tak vraj bolo sexistické...

How to be street wise

Je pár vecí, ktoré z vás spravia ľahkú obeť. Zoznam je približne takýto:

- chodíte zvyčajne sám či sama

- zo zásady pešo, taxík ani za svet

- vždy nosíte tašku, kabelku a podobne

- na ušiach máte iPod

- noci sa nebojíte

- milujete skratky, bez ohľadu na to aké tmavé a málo frekventované

- pôsobíte priateľsky a bezbranne

- radi si obzeráte neznámych, najmä divne vyzerajúcich ľudí

- máte alternatívny imidž/na sto honov na vás vidieť, že ste cudzinec

- blíži sa k vám podozrivá skupinka miestnych a vy naďalej telefonujete v rodnej reči

Zoznam by mohol byť samozrejme dlhší, na vykreslenie toho čo nie je ´street wise´ to ale azda stačí.

Run Forrest, run!

Najlepšia obrana nie je útok, ale útek. Musíte mať ale šťastie v tom, že nebudete práve v slepej uličke, násilník(ci) bude lenivý vás naháňať, vaša kondícia vystačí aspoň po prvú rušnejšiu ulicu atď. Máte smolu, ak so sebou vláčite predmety, s ktorými sa zle behá (spomínaná taška a pod.), nosíte nepraktické topánky, zadýchate sa už pri výstupe na druhé poschodie a príliš dlho budete vyčkávať, kam sa veci budú uberať alebo vám zatarasia únikovú cestu.

S vlastným nožom v bruchu

Za nosenie noža môžte ísť v Británii na niekoľko rokov do väzenia. Nôž sa neoplatí nosiť aj preto, že podľa štatistík mnoho ľudí nosiacich nože zrania či zabijú ich vlastnou zbraňou. Ak vás chcú „iba“ zbiť a vytiahnete na útočníkov nôž, často vás premôžu a dobodajú vás.

Sebaobrana, pekné slovo

O veľmi obmedzených možnostiach píšeme na strane 19, okrem farebných sprejov či alarmov môžte použiť to, čím nás obdarila príroda – fyzickú silu. To sa takmer netýka žien, u mnohých mužov je to tiež otázne. Je málo pravdepodobné, že dobre ovládate nejaké bojové umenie a ak áno, proti zvyčajnej presile aj tak veľa nepomôže. Ak sa vám niečo prihodí, sebaobrana bude asi dosť častou fantáziou, ku ktorej sa budete utiekať vo voľných chvíľach nasledujúcich po útoku – predstavy ako by ste odvrátili úder a podobne sú časté, bohužiaľ oveľa častejšie vo fantázii ako v realite.

Psychológia prvej rany

Ak sa v danej situácii nedá nič robiť, je nikedy dobré skúsiť útočníka zaskočiť tým, že sa namiesto schúlenia do obrannej pozície zmeníte na útočníka vy. Ak prvú ranu nezbabrete, máte pár vzácnych sekún kým sa spamätá a vy môžte utiecť. Ak sa však spamätá príliš skoro, zbytočne ho rozdráždite a jeho útok môže byť ešte agresvínejší. Je to riskantný postup, pri ktorom vás ešte útočník môže zažalovať za ublíženie na zdraví. Zákon je dnes o niečo tolerantnejší ak sa bránite a možno obhájite aj bushovský „preventívny útok“, každopádne vám štát pomôže, ak sa nebudete vôbec brániť a vás okradnú a zbijú (viac v rámiku).

Čo na mňa pozeráš?

Agresívneho človeka spoznáte už len podľa toho, ako reaguje na váš pohľad. Zvyčajne podráždene. Aj keď je na nich niečo zaujímavé, je lepšie príliš si neobzerať niektoré typy bezdomovcov (aj keď medzi nimi nájdete aj veľa milých ľudí), ale v Británii hlavne hoodies, tínedžerov s tvárami zamaskovaných kapucami. Z hľadiska agresivity a násilia sú obdobou našich skinheadov, útočia bez príčiny, zvyčajne nosia nože a iné zbrane a môže to s vami dopadnúť veľmi zle.

Muž čo chodil ako panter

Potencionálnu ľahkú obeť z vás robí mnoho vecí, spôsob ako sa obliekate, ako ukazujete svoj majetok, ale trebárs aj to, ako chodíte. Známy mi rozprával o jednom černochovi, ktorý býval na Slovensku na sídlisku, kde si kúpil byt v narkomanskom vchode. Jeho stratégiou bol spôsob chodenia odpozorovaný od divokých šeliem, na ktorých nevidieť žiadne príznaky strachu či nízkeho sebavedomia. Reč tela netreba podceňovať, riziko prepadnutia údajne znižuje sebavedomá rýchla chôdza, športová postava a dobré držanie tela. Ťažko tak ale chodiť, ak sa po dlhom dni práve vlečiete domov z práce...

Trochu paranoje neuškodí

Útok zvyčane prichádza odzadu, pretože tak sa dá najľahšie prekvapiť obeť. Najmä ak už máte nejaké negatívne skúsenosti, budete sa častejšie obzerať kto je za vami, večer nechodiť krajom po chodníkoch, ale skôr stredom prázdnej ulice (lepšie tam vidieť či sa niekto blíži), pri podozrivých protiidúcich ľuďoch prejdete na druhú stranu ulice a podobne. Aby ste sa tak začali správať, musí sa vám naozaj najprv niečo prihodiť, človeku bez zlých skúseností by to prišlo smiešne.

Nepredvídateľné násilie

Istý sovietsky psychológ sa zaoberal tým, ako kriminálnici na ulici získajú vašu pozornosť a dostanú vás do bezvýchodiskovej situácie, keď vás napadnú. Začína to napríklad žiadosťou o cigaretu – ak im ju nedáte, máte problém, ak dáte, máte tiež problém, vymyslia si niečo ďalšie, čím ste ich „urazili“. Možno to takto predvídateľne funguvalo v Sovietskom Zväze, násile v Británii je však často úplne iracionálne, napadnú vás bez akéhokoľvek varovania a bez príčiny, často len preto, že sú opití alebo že sa nudia. Dodržiavanie žiadnych zásad vám nezaručí stopercentné bezpečie, ľudský faktor je nepredvídateľný.

V Británii asi najlepšie funguje sebaobrana na Gándhího spôsob: pasívna. Nie je to v tom čo robíte, ale v tom, čo robiť nebudete.

-----------------------

Kedy máte nárok na odškodné

V prípade, že má útok následky ako otras mozgu, zlomeniny, vybité zuby, duševná trauma, dlhšia práceneschopnosť a podobne, máte nárok na finančné odškodné, ktoré zaplatí štát. Nezávisí to od toho, či páchateľov chytia, musíte však splniť niektoré základné podmienky: musíte mať o prípade policajnú zápisnicu (polícia vášmu prípadu pridelí špeciálne číslo, tzv. Crime Reference Number) a musíte súhlasiť so stíhaním útočníkov v prípade, že ich chytia.

Odškodné môže byť relatívne vysoké, aj niekoľko tisíc libier, nie je priamo založené na nákladoch na liečbu. Ak spíšete na polícii zápisnicu, je možné, že sa vám o pár dní ozvú ľudia z neziskovej organizácie Victim Support (môžte ju ale kontaktovať aj vy). Ak ich neodmietnete, pomôžu vám ich psychlógovia s prípadnou traumou, zároveň vám presne poradia, akým spôsobom žiadať o odškodné, ako napísať tzv. emotional statement a podobne. Na priznanie a vyplatenie odškodného môžte čakať dosť dlhý čas (do dvoch rokov), ak splníte všetky podmienky, bude vám ale vyplatené.

Pri žiadosti o odškodné platí v Británii približne to isté či pri písaní životopisu: musíte to urobiť dostatočne atraktívne, vyzdvihnite svoje klady (v tomto prípade straty) a podložte to refenreciami, v tomto prípade posudkami od lekárov, fotografiami a podobne. (jg)

-----------------------

Ak máte otázky súvisiace s touto a ďalšími témami, napíšte ich do DISKUSNÉHO FÓRA, odpovedia vám administrátor aj ďalší čitatelia. http://forum.echomagazin.com/