Neda mi tiez nereagovat na clanok a aj komentare. Suhlasim s mnohym co tam je napisane ale nastastie nic z toho nie je moja skusenost a tak sa chcem s vami o to podelit, aby ste si nemysleli ze vsetky au-pair maju taky tazky zivot:) Do velkej miery je to tym ze moje sestry mi vyslapali chodnicek a ked som tu prisla, zila som 4 mesiace s jednou z nich kym som si nasla rodinu podla mojich predstav - a vlasne ta rodina uplne prevysila vsetky predstavy. Ale musim povedat ze keby nebolo mojich sestier asi by som dopadla ako mnohe au-pair. A vlastne aj moje setry to mali kadejake. Pamatam ako som skusila ist cez jednu agenturu tu v Londyne a ked som isla na interview a zistila ze sa mi ta rodina moc nepaci tak som ju odmietla a to bol asi sok pre agenturu (mozno sa s odmietnutim moc nestretavaju) tak ma uz viac nekontaktovali:) rodinu som si nasla cez greataupair.com. Uz z profilu rodiny som vycitila ze ide o "dobru" a serioznu rodinu kedze tam bolo dopodrobna rozpisane co sa odo mna ocakava, opis kazdeho clena rodiny - aki su, co robia a ake su ich hobby, a aj ake vreckove bude au-pair dostavat. Zacala som pre nich pracovat v novembri 2009 a este stale som s nimi hoci len do decembra 2011 lebo sa stahuju do Kanady. Rodinka je uzasna, sadla som si s rodicmi aj s detmi. No sice s domacim mame dost odlisne nazory na zivot ale tak aj tak s nim moc nie som kedze on je dlho praci takze to je v pohode. Deti su uzasne vychovane hoci tiez maju svoje dni ale to mame kazdy:) Co sa tyka autority, rodicia vysvetlili detom ze cokolvek ja poviem to plati a rodicia za mnou stoja, vobec ma nestrapnuju alebo inak ponizuju. Samozrejme ze si drzia svoj rodinny kruh ale to chapem a mne to tiez velmi vyhovuje lebo ja tu mam vela ludi s ktorymi travim cas. Priznam jedno tajomstvo preco je asi rodina taka uzasna - mama deti bola tiez au-pair ako mlada. Je Australcanka a domaci je z Noveho Zelandu. Deti su 3 aby som nezabudla. Co sa tyka ostatnych vyhod - platili mi £100 za tyzden a akykolvek nadcas je tiez zaplateny ale ako zistili ze si minam vreckove este na dalsie jedlo (kedze ja som jedak a je mi trapne im davat platit vseky moje dobrotinky hoci domaca povedala ze cokolvek si kupim mam jej dat listok a ona mi to preplati) tak mi zvysili na £110. Tiez mi platia mobil a prispievaju £10 na cestovne mesacne. Jem co chcem, este k tomu mi varia a ich kuchyna mi neskutocne chuti takze paradicka. Babysitujem mozno 10x za rok ak neprehanam a vikendy mam uplne volne - no sice asi 4x za tie 2 roky co som tu ak ma potrebovali. 3x v tyzdni pracujem len 3 hodinky, dalsi den 8 hodin a posledny 12 hodin. Ale hocikedy - hlavne v piatok kedy robim len tie 3 hodinky (2 hodinky rano a hodinku vecer) mi domaca povie ze ma nepotrebuje vecer takze si mozem robit co chem. Moja sestra byva minutku odo mna takze si viete predstavit:) taktiez brata mam v Kente a dalsiu sestru v Skotsku takze sem tam idem pozriet ich. Taktiez tu mam kopec kamaratov zo zboru, kedze som Jehovov svedok s ktorymi cestujeme po kade tade po UK aj Irsku. A uz asi len jedno co chcem povedat - ze som vobec nepribrala:)
ale viem ze nie kazda ma taketo stastie ale co odporucam je - majte jasno v tom co chcete a potom hladajte az kym nenajdete pokial je to mozne. Vela stastia:)

Po ukončení bakalárskeho štúdia som sa rozhodla, že si idem zlepšiť angličtinu. Keďže nepochádzam z bohatej rodiny najlepším riešením sa mi zdalo ísť robiť aupair. Zaregistrovala som sa na niekoľkých internetových stránkach a čakala som. Postupne sa mi ozývali rodiny a ja som si jednu vybrala. Siedmeho augusta som plná očakávaní letela na anglické letisko Luton. Tam ma už čakala rodinka s dvomi deťmi. Zo začiatku to bolo celkom fajn, teda ak nerátam že Amber - dvojročné dievčatko vždy keď som sa k nej priblížila kričala akoby som ju šla z kože stiahnuť. Trvalo asi dva týždne kým si na mňa trošku zvykla, ale aj tak keď som s ňou zostávala sama doma tak plakala ešte aj mesiac po mojom príchode. Potom sa jej správanie úplne zmenilo a v jednom kuse ma pusinkovala a mojkala. Čo sa týka detí, sťažovať sa nemôžem. Horšie to bolo s rodičmi. Vôbec sme si nesadli. Ale navzájom sme sa tolerovali takže to celkom šlo. Najhoršie to bolo s jedlom. Ľadnička bola síce plná dobrôt, ale ja som mala vyhradené vlastné potraviny. Šunka, jogurty všetko som mala nakúpené osobitne a podstatne lacnejšie a v horšej kvalite ako boli ich potraviny. Jedlo bolo doslova na prídel. Dospelo to až tak ďaleko, že som si kupovala z vreckového vlastne jedlo. No aj to som musela schovávať pretože deti by mi to boli zjedli. Najhoršie to bolo keď sme boli pri mori v Taliansku. Bolo síce pekné, že ma tam zobrali ale boli to dni hladu a to do slova. Tam som nemala možnosť si kúpiť niečo vlastné na jedenie. Navyše som bola v jednom kuse nachladnutá a z toho pramenila nie veľmi dobrá nálada. Čo rodičom dosť vadilo, pretože chceli aby som sa usmievala nie len na deti a na nich ale aj na riad ktorý som umývala. Po štyroch mesiacoch som odišla s rozhodnutím už nikdy nerobiť aupair. Našla som si prácu v Bratislave a nastúpila na magisterské štúdium. Do zahraničia už určite nepôjdem robiť nejakú podradnú robotu. Aj keď skúsenosť to bola dobrá a okrem lepšej angličtiny som si priniesla domov aj pekné zážitky.

Povedala by som, že takmer súhlasim s týmto článkom. Aj ja som bola asi viac ako 1 rok au-pair v Anglicku v Londýne. Mám určite vela pekných spomienok, ale aj dost tých nie moc pekných. Prvý krát som tam išla cez agentúru, ale už by som to nikdy nespravila, boli to vyhodené peniaze. To čo pre mna spravila agentúra si dokáže vybavit každá aspon trošku inteligentná holka. V tejto rodine som strávila 3 najhoršie mesiace. Pretože som tam bola sama. Bez jediného priatela a ked mám hovorit o rodine nikdy som si nepripadala taká nepotrebná a odstrkovaná. Teraz to beriem ako začiatky, ktoré si musí vytrpiet každy, kto sa ocitne daleko od rodiny. A jeho angličtina je na úrovni Yes a No. Ale aj napriek tomu som sa do Londýna vrátila.
Našla som si rodinu, kde som bola naozaj štastná. Starala som sa o dvoch chlapcov za ktorími mi je neustále smutno. A neustále myslím na to, čo asi robia. Ale to som asi mala velké štastie, lebo som sa stretla aj s au-pair, ktorá mala deti také, že mi niekedy večer volávala, že si už s nimi nevie dat rady. To znamená že ju bili, pričom au-pair ich udriet nesmie. A robili také zverstvá, ktoré si nedokážete ani len predstavit pokial nemáte podobné skusenosti. Tak preto odporúčam túto prácu, len holkám, ktoré nedokáže len tak niečo prekvapit. Musím však povedat, že ani vtejto rodine to nebolo vždy iba ružové. Práve tu som sa stretla s mnohými problémami, ktoré opisujete v článku a ktoré sa zdajú pre mnohých ludí iba banality, ale na to odporúčam iba vlastnú skúsenost. Medzi take "banality" patrí: Napríklad strava, bohuzial aj ja som patrila medzi tie, ktoré pribrali. A v tom som sa v článku našla asi najviac. V tom ako som neustále pracovala aj na úkor mojho volna. Nikdy som nevedela ci mám volno a v lepšom prípade mi to bolo oznámene o 8 večer. Často krát som sa musela aj vrátit pokial mi volali, že ma potrebujú. O súkromi neviem či možem aj niečo povedat, lebo to som takmer nemala. Neustále otázky, kde som bola. S kym a čo som robila boli na dennom poriadku. Čo som sa však snažila trošku chápat. Ved som sa starala o ich deti. Moja rodina sa velmi snažila, aby som sa tam cítila ako doma, ale to proste nie je možné, lebo či už sa budete ako kolvek pretvarovat vždy ste iba niekto navyše kto tam nepatrí. Náboženské rozdiely som pocítila v pvej rodine, ked ma nútili sa s nimi modlit a dodržiavat ich židovské zvyky. V druhej rodine, ktorá bola taktiež židovská. Som si niekedy ani neuvedomovala, že sú iného vieroviznania. Možno len v piatky kedy ma poprosili, aby som sa nezdržiavala večer pri sabate doma. Pre mna to bolo, ale fajn pretože som tam už mala spústu priatelov s ktorími sme sa chodievali niekam zabavit. Neviem si však predstavit čo by som robila, ak by som ich tam nemala a nemala by som kam íst. Asi by som sa potulovala piatky po večeroch vonku sama napospas všetkému. To však určite vašu rodinu zaújmat nebude, to je už vaš problem.
No a nakoniec tá neustála téma okolo toho, kolko asi tak au-pair zarába. Poviem vám tolko, že to záleži aké velké máte štastie pri výbere rodiny. Ja som to štastie nemala ani po druhý krat a mala som priznám sa iba 60 na tyžden. Čo je základ a už je asi málo rodín, ktoré davajú aj menej. Tak asi každá au-pair si uvedomila, že som musela mat okrem tejto práce este nejake bokovky. A samozrejme, že som aj mala začala som jednou a ked som odchádzala ich bolo asi 4 niekedy aj viac. Ano mimo toho som mala ešte 4 cleaningi a poviem vám bola to fuška, pretože som ráno pracovala doma. Často som sa ani nenajedla a utekala som na cleaning niekam inam a potom zneho rychlo domov, aby som bola s detmi, ked sa vrátia zo skoly. No a to ešte musim rátat babysitting. Tak som niekedy pracovala 14 až 16 hodín denne. Ale aj tak sa nedá povedat, že by som si tam žila na vysokej nohe. Z času na čas som si kúpila nieco pre potešenie, alebo som kúpila nejaké darčeky pre rodičov a priatelov. Rozhodne som si nepriniesla domov velke peniaze, ako si vela ludi na slovensku myslí. No mohla by som ešte rosprávat velmi, velmi dlho, ale zhrniem to ako užasný vylet, pri ktorom som iste dospela, zdokonalila som sa v angličtine a osamostatnela som. Našla som si vela vela priatelov s ktorimi som stále v kontakte. Zažila som prvú velkú lásku, ktorá nebola z vypočitavosti podotýkam. A teraz po polročnom oddychu od Anglicka, uvažujem nad návratom, lebo som zistila, že mi to všetko strašne chýba. Určite však viem, že ak sa vratim prácu au-pair prenechám dievčatám ktoré tam prídu po prvy krát. Mnohé sa tam naučia vela o živote v Anglicku.