VÝSKUM: Au pair bez ilúzií
Sociálna antropologička Zuzna Búriková, ktorá sa výskumu au pair rok venovala vďaka projektu University College London. Hovoríme s ňou o skúsenostiach slovenských au pair v Londýne.
Hneď niekoľko odborných kníh sa jedným dychom venuje au pair a pestúnkam a na druhej strane prostitútkam. Ako vzniklo toto zvláštne spojenie?
Au pair aj prostitútky vykonávajú za peniaze prácu, o ktorej si tradične myslíme, že by mala byť vykonávaná s láskou a zadarmo, či už ide o sex, alebo o starostlivosť o deti a domácnosť, hovorí sociálna antropologička Zuzna Búriková, ktorá sa výskumu au pair rok venovala vďaka projektu University College London. Ďalšou spoločnou črtou podľa nej je, že prostitútky aj pestúnky sú predovšetkým ženy, migrantky, z chudobného prostredia a sú často vykorisťované, takže sa stali častou témou západného marxistického feminizmu.
Ženy v domácnosti pracujú toľko ako iní ľudia, ale ich prácu si nik neváži a nedostávajú za ňu prakticky nič. Au pair je niečim podobným. Veľkou frustráciou je to, že práca aj človek, ktorý ju vykonáva, ostávajú pre rodinu úplne neviditeľné. „Stretla som sa s prípadom, že rodina vypla kúrenie, keď odchádzala do práce, lebo ´zabudla´, že je v dome au pair,“ hovorí Búriková. Ako konštatuje, veľkým rizikom tejto práce je, že au pair nie je vždy vnímaná ako človek.
Očakávania vs. realita
Za poslednú dekádu sa zmenilo zloženie au-pair, od absolventiek univerzít prichdzajúcich s cieľom naučiť sa jazyk skôr smerom k mladším dievčatám, ktorých motivácia je rozmanitá. Dnes má približne len asi desatina au pair ukončené univerzitné vzdelanie. Učenie sa jazyku nie je jediným, často ani hlavným motívom, au pair je možnosťou vyhnúť sa nezamestnanosti, vyskúšať si život na vlastnú päsť, vysporiadať sa s komplikovanými rodinnými alebo milostnými vzťahmi.
Približne tri štvrtiny au pair je sklamaných, keďže rodiny s nimi komunikujú neosobne, hovorí Búriková. Zatiaľčo na základe propagačných materiálov agentúr au pair očakávajú, že sa stanú súčasťou rodiny, rodiny chcú predovšetkým flexibilnú, neformálnu, nenáročnú a relatívne lacnú starostlivosť o deti alebo domácnosť. Zároveň sa snažia strážiť si svoje súkromie, takže s au pair komunikujú minimálne. Otázka spokojnosti je často vecou toho, či si au pair sadne s rodinou a to je lotéria, ktorú nie každý vyhrá.
Konkurencia v láske
Okrem už spomenutého rozdielu v chápaní toho, čo je au pair, je to nerovnováha v moci. Au pair má oveľa menšiu možnosť určovať pravidlá a brániť sa v prípade nespravodlivosti, keďže rodine nič nebráni vyhodiť ju na hodinu. Táto nerovnováha podľa Búrikovej vyúsťuje v časté zneužívanie: au pair bežne pracujú o niekoľko hodín viac než sa dohodli. Keďže sa ich pracovný čas úplne prispôsobuje premenlivým potrebám rodiny, väčšinou netušia, kedy budú mať voľný čas. Rodiny niekedy určujú úplné detaily, ako, kedy a čo bude au pair raňajkovať a kam položí flašu s kečupom.
Kvôli množstvu času strávenému s deťmi au pair môže konkurovať rodičom v láske ich detí, takže mnohé rodiny obmedzujú prácu au pair na upratovanie a rutinné a nudné práce, ktorých sa každý rád zbaví. Sú au pair, ktoré len odvedú deti do školy, privedú ich domov a strávia s nimi dve hodinky času kým sa vrátia rodičia z práce. Rovnako sú au pair, ktoré pracujú ako otroci a musia robiť každý deň veľké upratovanie. „Poznám au pair, od ktorej sa očakáva, že dvakrát do týždňa zubnou kefkou očistí vodný kameň v kúpeľniach a kuchyni. Bohužiaľ, päť hodín denne, na ktoré by mala byť podľa zákona obmedzená práca au pair, ostávajú často len prísľubom agentúr,“ hovorí Búriková.
Všetky farby sveta
Služby au pair najčastejšie využíva stredná a vyššia stredná trieda. Čoraz častejšie sa však srtetávame s tým, že au pair napríklad slobodnej matke z robotníckej triedy umožní pracovať a mať postarané o deti a pomôže jej tým vybŕdnuť z chudoby. Au pair však väčšinou nie sú spokojné, ak pracujú pre chudobné rodiny, pretože ich životný štandard je automaticky nižší: dostanú menej peňazí, bývajú spolu s dieťaťom a pod.
Britská, najmä londýnska rodina nie je nevyhnutne biela, anglická, kresťanská a zámožná. Au pair najčastejšie pracujú pre biele anglické a židovské rodiny, potom nasledujú indické, pakistanské a bangladežske (väčšinou moslimské) a nigerijské rodiny. Au pair cítia predovšetkým rozdiely v náboženstve a v stravovacích zvykoch, čo sa napríklad u židovských rodín prekrýva. U indických rodín sa môžu stretnúť s úplne inou hudbou a bolywoodskymi filmami a dozvedia sa, že najsexi muž v Indii je Shahrukh Khan. V nigerijských zistia, že hranolky sa dajú robiť aj z banánov...
Samozrejme, že existujú kultúrne rozdiely, ale v zneužívaní au pair sú si všetci rovní. „Zaskočilo ma, koľko sťažností bolo na židovské rodiny,“ hovorí antropologička. „Pri porovnaní zaobchádzania s au pair však neboli rozdiely medzi židovskými, anglickými, černošskými, či indickými rodinami. Za týmto hodnotením je antisemitzmus prinesený z domu. Smutné je, že sa s ním stretávame u mladých a inak rozhľadených ľudí.“
Nuda a nakupovanie
V porovnaní s migrantami z iných krajín sa slovenské a čiastočne aj české au pair odlišujú. Na rozdiel od povedzme Albáncov, Kubáncov, alebo filipínskych pestúniek a upratovačiek sa ich peniaze nestávajú časťou rozpočtu ich rodiny. Au pair neposielajú domov svoj zárobok. Väčšinou sa ani neočakáva, žeby doniesli pre rodinu niečo iné, ako pekné darčeky. „A darčeky nie sú chladničky, či televízory, ako v prípade už spomenutých Albáncov“ hovorí Búriková. Toto pochádza z tradičného slovenského modelu, kde si mladá žena prácou, často prácou slúžky alebo inej migrantky, zarábala na výbavu. Au pair si buď šetria peniaze pre svoju budúcnosť, investujú do jazykovej školy, alebo nakupujú šaty. Okrem toho, au pair nemajú veľa peňazí. Ak si zaplatia jazykovú školu, idú občas na nejaký výlet, do kaviarne, alebo si kúpia novú kabelku, veľa peňazí im neostane.
Au pair majú často prvý krát v rukách peniaze, ktoré patria len im. Nedostali ich od rodičov, zarobili si ich samé a nemusia ich minúť na bývanie a stravu. Okrem toho, peniaze, ktoré dostávajú, sú definované ako vreckové. A vreckové sa zvyčajne míňa na nejaké pekné osobné potešenie. „My sme deti socializmu a postsocializmu a londýnsky trh s módou, kde sa dá nájsť všetko, často za dostupné ceny, nás stále uchvacuje, takže týmto potešením je často móda. A au pair sú vo veku, v ktorom si ľudia definujú vlastnú osobnosť. Často aj cez šaty,“ tvrdí antropologička.
Anglická slanina
Mnohé au pair chodia do jazykovej školy, alebo si nájdu na pár hodín ďalšiu, lepšie platenú prácu, väčšinou upratovanie alebo žehlenie. Často sa nudia. Veľa času trávia nakupovaním, alebo spoločenským životom. Často sa stretávajú v niektorej z domácností, kde si spolu pozrú dvd, alebo si spolu niečo uvaria. Cez víkendy sa stretávajú s kamarátkami, chodia si posedieť do kaviarne alebo krčmy, alebo idú tancovať. Necestujú veľa po Británii, aj ich znalosť londýnskych zákutí zvyčajne je dosť obmedzená.
Pravidelným javom je, že mnoho au-pair za rok priberie aj desať kilogramov. Nestojí však za tým pohodlný životný štýl, ako by sa mohlo zdať. Je za tým odlišná organizácia stravovania: na rozdiel od nás Briti jedia na obed len malý sendvič a majú až neskôr večer veľkú večeru. Malý obed au pair často nestačí, tak medzi jedlami zjedia veľa sladkostí, alebo iných drobných, ale kalorických vecí. Au pair často jedia z nudy. Je tu aj nová skúsenosť s cudzími jedlami –ocitnú sa v domácnosti, kde je preplnená chladnička rôznych, niekedy nezvyklých dobrôt, ktoré sú ľahko dostupné. A oni ich skúšajú a priberajú.
O mužoch a ženách
Predovšetkým pred zrušením víz do Británie sa o získanie miest au pair usilovalo aj mnoho mladých mužov. Ich skúseností sa od žien odlišujú. Ťažšie si nájdu prácu, pretože rodiny sa obávajú pedofílie. „Viem o jednej rodine, ktorá nechcela au pair muža, lebo sa obávala, že zje viac ako žena.“ Mužov- au pairov chcú väčšinou rodiny, ktoré majú len synov, alebo potrebujú niekoho na ťažšiu fyzickú prácu. Požiadavky na domáce práce sa však nelíšia – au pairi muži museli upratovať a žehliť rovnako ako au pair ženy. Au pair muži tvrdia, že na rozdiel od au pair -žien si ťažšie nájdu partnerku – Angličanku.
O sexuálnom živote au pair kolujú rôzne historky, každopádne sú to mladé ženy, ktoré na rozdiel od domova nik nekontroluje. „Tieto historky sú prehnané,“ upozorňuje Búriková. „Podľa mňa súvisia aj s predstavou, ktorú majú Slováci o Slovenkách: krásne, ale kúpiteľné. Au pair sú zároveň vo veku prvých (a ďalších) sexuálnych vzťahov, čo robí tému ešte vypuklejšou. Väčšina au pair, ktoré som stretla, žije bežným životom, hoci je pravda, že časť dievčat využíva anonymitu veľkomesta a množstvo dostupných mužov. Londýn umožňuje všetko – od monogamného vzťahu po jednorázové úlety.“
Jedno aj druhé je možné s partnermi z hociktorej časti sveta. Nezdá sa, že by vznikalo veľa vzťahov medzi au pair a dobre situovaným bielym Britom, skôr je pravdepodobné, že si nájdu prisťahovalca. Anglická spoločnosť si je veľmi vedomá triedy a au pair sú automaticky zaradené k nižším triedam. Zároveň neovládajú dobre jazyk, takže si ťažšie nájdú priateľov medzi Angličanmi. S prisťahovalcami ich okrem zlej angličtiny spája podobná životná skúsenosť. Mimo Londýna, v ktorom si au pair partnerov najčastejšie nájdu v rámci česko-slovenskej alebo inej prisťahovaleckej komunity, sú vzťahy s Angličanmi častejšie, uzatvára Búriková
Ján Gregor

stastna au-pair:)
ivkapilka
03. 11. 2011 12:21