Články

Autobusy jsou jako malá děcka. Pomalu se batolí a všade a všem překáží. Lidé je chtějí a potřebují. Zároveň je upřímně nenávidí.. Jsou červené. Jsou dráždivé... Neexistuje tu kompromis. Jako čas. Pojem času závisí od toho na jaké straně záchodových dveří právě stojíte...

K doživotnímu trestu vězení v Británii odsouzen šestatřicetiletý Čech, který loni v Londýně brutálně znásilnil dvě Češky a jednu Slovenku, které přijely do britské metropole údajně hledat práci jako au-pair. Český násilník byl uznán vinným ze 14 trestných činů. Čech byl odsouzen k doživotí čtrnáctkrát, může však po osmi letech žaláře žádat o podmínečné propuštění.

V Anglii (nikoliv ve Skotsku, tam může i dnes Čech studovat bez placení školného) se nyní musí za vysokoškolské studium platit, zavedl to Tony Blair a školné je 3000 liber ročně. Sice stát na uhrazení školného poskytuje bezúročnou půjčku (i studentům z Evropské unie, tedy i z ČR), ale je to stejně velký finanční nápor. Proč nemůže být anglické vysokoškolské studium bezplatné, tak jako dosud?

Nadmerné pitie alkoholu stojí podľa nových, oveľa vyších predpočtov Britániu 25 miliárd libier ročne. Znamená to, že každý obyvateľ krajiny prispeje na riešenie problémov spôsobených alkoholom vyše štyristo libier ročne.

Môže to byť urážka, ak ste cudzinec a vaša anglická priateľka vám venuje knihu výrazov určených pre autistov, ako sa stalo môjmu kamarátovi. V skutočnosti je to ale výborný nápad, pretože medzi cudzincom a autistom je veľmi veľa podobností.

Stovky ľudí z východnej Európy oklamal Angličan, ktorý im sľuboval prácu na príprave londýnskej olympiády. Vyše päťsto ľudí zo Slovenska dalo za prisľúbenú prácu podvodníkovi Nigelovi Lewisovi z východného Londýna zálohu 600 libier na osobu.

Niektoré gangy zasväcujú svojich členov tým, že okradnú študentov. Sú ľahkou obeťou a anglické univerzitné mestá nerady zverejňujú štatistiky o tom, aká zlá situácia tam panuje.

Známa pracuje v anglickej škole ako upratovačka. Celé roky tam zápasili s obrovským problémom: strašne im tam páchli toalety. Niektoré sú rovno v triede, ohradené iba plachtou, takže deti pekne vyrastali v smrade, až kým sa neobjavila zázračná

Napriek ružovej oficiálnej rétorike vyzerajú v porovaní s európskymi cyklistickými veľmocami Británia či Londýn úboho. V britskej metropole ľudia absolvujú na bicykloch dve percentá ciest, v Kodani alebo v Amsterdame je to kolo tridsať percent a bicykel tam vlastní doslova každý obyvateľ.

Žiť na Manhattane, pracovať vo finančnom sektore či nosiť nohavice väčšina žien nepovažuje za extrémne rebelantstvo. Pre ortodoxných Židov z londýnskeho Hendonu je to však najväčší prejav neposlušnosti a zrady všetkých tradícií. Viac v románe NAOMI ALDERMANOVEJ Disobedience.