Našetriť nejaké peniaze na byt či auto chceme všetci, niektorí to však doťahujú do priam neuveriteľných extrémov. Osoba, ktorú som nazval Gabo je fiktívna, ale všetko čo som mu prišil na krk je odpozorované zo skutočného života. Boh vás ochraňuj dostať sa s takým človekom do spoločnej ubytovňe či domu.

Pár trikov na život v zahraničí

Gabo si každé tri dni príde od vás požičať anglickú koncovku do zástrčky, aby si mohol nabiť mobil, lebo mu je ľúto vyhodiť dve libry za vlastnú.

Gabo si doniesol z domu päťdesiat balení "Rýchla večera" v prášku a kým sa mu neminú, nebude žrať na večeru nič iné.

Keď sa Gabovi minú instantné večere, začne si kupovať mrazenú šunkovo-ananásovú pizzu s logom hypermarketu. Žerie ju 6 dní do týždňa a ananás zhadzuje dolu, pretože mu kombinácia šunky s ananásom nechutí, ale je tento mesiac za akciovú cenu.

Gabo vám navrhne, aby ste sa všetci v dome dohodli a piekli pizze naraz, aby sa ušetrilo za plyn.

V nedeľu sa Gabo "buchne po kešeňi" a uvarí si špagety, ku ktorým si prihreje akciovú konzervu bolognese s logom hypermarketu. Úctivo sa opýta, či mu nepožičiate štipku čierneho korenia.

Okrem špagiet si Gabo dá aj instantnú čínsku polievku donesenú z domu. Polievku si zaleje do plastového téglika od masla, ktorý si za týmto účelom umyl a odložil aby nemusel vyhodiť 50 pencí za misku alebo hlboký tanier.

Gabo navrhne v rámci úsporných opatrení vypnúť cez týždeň ohrev teplej vody a zapínať ho len cez víkend, pretože opláchnuť si večer nohy a očľapkať sa pod pazuchami sa vraj dá aj studenou vodou.

Gabo sa vám posťažuje, že zamestnávateľ nevypláca príspevok na obed ako vo vedľajšom podniku, kde nemajú jedáleň. Nikdy ho však nestretnete vo vašej podnikovej jedálni, ktorú zamestnávateľ dotuje a dá sa tam kúpiť varená strava za pár šupov. Namiesto toho každý deň tlačí do hlavy toastový chlieb s logom hypermarketu omastený maslom a kečupom.

Gabo si v robote na záchode natočí do vrecka zo päť metrov toaletného papiera, aby nemusel vyhadzovať za vlastný. Neskôr sa zásobuje papierom z nákupného centra, lebo odtiaľ sa dá odniesť skoro celý kotúč a on si ušetrí námahu.

Keď Gabo po mesiaci zistí, že v dome sa nachádza aj taká vec ako práčka, príde sa vás opýtať či by ste mu nepredali za 10 pencí hrsť pracieho prášku, lebo jemu samému sa neoplatí kupovať celú krabicu.

Po dvoch mesiacoch dá Gabo dokopy zopár jemu podobných jedincov a zoberú si do prenájmu skvelý lacný byt situovaný nad pakistánskym fast-foodom tri kilometre od autobusovej zastávky z ktorej chodí autobus do práce.

Deň na to sa Gabo príde opýtať či by si nemohol u vás nabiť mobil, pretože v ich skvelom byte nefungujú elektrické rozvody.

Keď sa Gabo potrebuje dostať v sobotu do práce na nadčas o šiestej ráno, opýta sa či by ste ho nezobrali autom, lebo vie že máte voľné miesto a v sobotu ráno sú blbé spoje. Keďže končíte v práci naraz, zoberiete ho aj naspäť, za čo vám pekne poďakuje. Po troch takýchto sobotách mu oznámite, že bude musieť prispeť libru na naftu. Gabo súhlasí, ale po týždni vám oznámi, že jemu stačí odvoz do práce a z práce sa už dostane autobusom na ktorý má zaplatený mesačník. Logicky si vypočíta, že vám teda dá 50 pencí za ranný odvoz. Okamžite posielate Gaba do... (teplých krajín).

Týždeň pred návratom na Slovensko podpíše Gabo zmluvu s mobilným operátorom na dva roky, ku ktorej patrí akciová N95 a tú vzápätí predá za 150 libier. Platenie paušálu má na háku, pretože sa už neplánuje vrátiť.

Gabo sa na Slovensko vráti o sedem kíl ľahší a peniaze, ktoré ušetril navyše minie na liečbu žalúdočných vredov...

Zo života ekonomického génia

Gabo má ešte aj brata, vlastne nevlastného brata, pretože je to pravý Gabov opak. Volá sa Fero, má 32 rokov a dlhodobo pracuje za hranicami Slovenska. Pri pohľade na výsledky jeho desaťročného pobytu za hranicami získate dojem, že pokiaľ chce Slovák v zahraničí niečo ušetriť, musí bývať v izbe s desiatimi ľuďmi a plaziť sa na kolenách pred západnými kapitalistami kvôli každému euru, doláru, či libre.

Nuž, čím sa to teda previnil ten náš Fero? Možno sa to nedá nazvať vinou, ale fakt, že aj po desiatich rokoch v zahraničí stále býva u rodičov a jeho najväčšími finančnými investíciami sú plávajúca podlaha vo svojej izbe a stavebné sporenie s cieľovou sumou 60 000 Sk, hovorí za všetko. Upozorním, že Fero nie je typ človeka, ktorý si do zahraničia išiel s cieľom užívať a ktorý si za ušetrené peniaze zaplatí výpravu do Himalájí, či dovolenku na Seychelách. Fero si totižto za desať rokov už našiel pätnástu prácu v siedmej krajine, ktorá je tentoraz už zaručene naozaj tá pravá a v ktorej si isto-iste zarobí na vlastný byt. A prečo je to tak ? Pretože:

Fero strašne rád číta noviny, hlavne prílohu o kariére. V 90. rokoch hltal inzeráty ponúkajúce stotisícové zárobky na vrtných plošinách, ale vykašľal sa na ne, keď sa neskôr dočítal, že na súkromných jachtách sa dá zarobiť ešte viac a stačí robiť len pár dní do roka, keď sa majiteľovi jachty uráči prísť na dovolenku.

Fero je skalopevne presvedčený, že niekde na trhu existuje firma, ktorá mu za tú istú prácu zaplatí dvakrát toľko a presviedča o tom všetkých spolubývajúcich.

Fero si myslí, že na Slovensku ostali okrem dôchodcov a mafiánov len tupci čo sa nevedia naučiť po anglicky a tak musia makať za minimálnu mzdu.

Po jednej pracovnej sobote je Fero taký unavený, že ďalší mesiac žiadne nadčasy nezoberie.

Tri mesiace po príchode do Anglicka Fero volá rodičom aby mu poslali 200 libier, pretože potrebuje zložiť zálohu na nájom na mesiac dopredu a nejako mu nevyšli peniaze.

Na každom Ferovom kuse odevu musí byť nejaké logo: skáčúca mačkovitá šelma, tri krát prerastená slanina alebo fajka. Výnimku tvorí spodná bielizeň, kde môže byť ušatý zajac.

Fero má aj zopár odevov na ktorých je vyobrazený kohút alebo ležiaca vagína, ale tie si kúpil pár dní po príchode, keď ešte nemal toľko peňazí a teraz už by niečo také na seba nedal.

Fero je najlepším klientom pracovných agentúr na Slovensku. V budúcnosti sa jeho životopis istotne budú bifliť študenti personalistiky.

Raz za pol roka odbehne Fero domov na Slovensko, kde hneď aj minie všetky peniaze ktoré našetril. 50 % dá na splátku stavebného sporenia a 50 % na rundu pre celú krčmu aby všetci videli, že si to môže dovoliť. Pred koncom dovolenky si požičia peniaze od rodičov, aby mal z čoho žiť, kým jeho účet nevytrhne z mínusu platba od zamestnávateľa za dovolenku.

Fero chodí každý víkend na československú párty do Czech pubu, vždy tam nechá tretinu týždňovej výplaty. Ďalšiu tretinu tam minie cez týždeň na segedínsky guláš s knedlíkmi a české pivo, pretože mu chýba domáca strava a nevie o tom, že existuje aj také niečo ako Slovenská kuchárka.

Fero má tisíc nápadov na podnikanie - spoločným znakom každého z nich je to, že on sa tomu bude venovať len dve hodiny denne, po rozbehnutí biznisu už vôbec a na účet mu potečú milióny. Z nevysvetliteľných príčin, spôsobených pravdepodobne vyššou mocou, ani jeden nápad nikdy nezrealizuje.

Aj keď má zavedený internet, skype nepoužíva pretože musí prevolať paušál, ktorý si zobral na krk spolu s kúpou najnovšieho výkriku mobilnej techniky. Jeho mobilný zázrak s harddiskom väčším, ako celá počítačová sieť v školskej učebni má mnoho funkcií, z ktorých však Fero využije len hry a prehliadač videí.

Po skončení stavebného sporenia Fero rozmýšľa kde investovať túto závratnú sumu. Na rodičovské rady odpovedá prednáškou o modernom investovaní a stavebnom boome v Dubaji, je mu však jasné, že na ťažký realitný biznis jeho sumička peňazí stačiť nebude.

Keď Sony ohlasuje príchod Playstation 4, osud Ferových celoživotných úspor je jasný...