www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

VÁŠ PRÍBEH: Oxford trip

 

01.03.2006 - Ponuka ísť robiť do ´útulného family hotela´ do Oxfordu bola jedna z mála pozitívnych správ v období, v ktorom ma frajer pustil k vode, s definitívnou platnosťou bolo jasné, že môj šéf je esenciálny blb a ja som potrebovala ´zmeniť tapety´, ako potrebu životných zmien nazýva moja známa. Nemala som žiadne predstavy. O Oxforde, ani miere ´útulnosti hotela´. Predstavy sú záťažou, spomažujú adaptačný proces. Pár krát som volala s manželkou majiteža hotela. Všetko sa zdalo v poriadku. V jedno piatkové dopoludnie som teda zabalila kufor, kúpila najlacnejšiu jednosmernú letenku do Londýna a na neistých krídlách low-fares airlines som sa nechala odviesť na Stansted. Do Oxfordu som dorazila za tmy. Pršalo. Netušila som ktorým smerom je Becket Street, na ktorej sa ´útulný family hotel´ mal nachádzať. Netušili to ani autobusáci poflakujúci sa po stanici. Až na jedného. Tvrdil, že to nie je ďaleko. Napriek dažďu boli ulice plné tínedžerov, ktorých nič neodradilo užiť si svojich desať piatkových pív. Oxford bol v predvíkendovej nálade a ja som pôsobila s kufrom a zabalená v pršiplášti ako avízo na nezaplatené dane. Nakoniec som Backet Street našla. Aj hotel. Bol potemnený, s výnimkou svetla v jednej miestnosti. Nad vchodovými dverami sa vo vetre pohupovali pavučiny. Ak majú niekde vznikať nervy drásajúce príbehy, Anglicko je viac ako inšpiratívna krajina. Zazvonila som. Otvoril mi malý mužíček, ktorý sa predstavil ako majiteľ hotela. Keď sa po druhej vete ku mne dôverne naklonil, zacítila som úctyhodnú kombináciu whisky a piva. Ten chlap bol na mol. Neistým krokom ma previedol domom, žoviálne sa smial a stále sa ma pýtal, či sa mi hotel páči. Hotel bol honosný názov. Starý barák s popraskanými stenami, ktorý sa chvel v polhodinových intervaloch. Výhoda blízkosti vlakovej stanice. Pred odchodom mi odovzdal kžúče, ubezpečil ma, že ma čaká pokojná noc, ktorú mám využiť na relaxáciu a zabuchol za sebou dvere. Vchodové. Vraj sa uvidíme ráno. Izba, ktorú označil ako moju, bola úplne v podkroví. Páchla plesňou, ktorú sa snažil niekto prekryť nadmernými dávkami sviežej vône značky Briese. Kufor som nechala v prijímacej miestnosti. ľahla som si tam na gauč. Odmietla som sa zaoberať prvými dojmami. Sťažujú adaptačný proces. Opäť som pocítila chvenie domu. Cez stanicu prešiel vlak. Asi som zaspala, keď ma zobudil ostrý zvuk vchodového zvonca. Pozrela som na hodinky. Ukazovali dve hodiny po polnoci. Netušila som, čo sa deje. Zvonenie neprestávalo. Niekto, kto stál za dverami sa o doorbell jednoducho oprel. Stíchnutým domom sa rozliehalo šialené zvonenie. Sedela som na gauči a uvažovala o čo ide. Mohol to byť ktokožvek. Neskorý žiadateľ o status hosťa, sused od vedľa, polícia, Tony Blair, alebo miestny úchyl. V každom prípade vytrvalý. Otvorila som dvere. Stál tam chlapík. Páchla z neho kombinácia piva a whisky a nebol to majiteľ. Niečo nesúrodo zahuhlal. Odsunul ma zo dverí a kráčal niekam do útrob domu. Nesnažila som sa mu v tom zabrániť. Vrátila som sa do izby, zabarikádovala dvere a zostala sedieť na gauči. Nejasne som tušila, že pokojná noc sa skončila. Scenár príchodu nočného hosťa sa zopakoval ešte raz. Výhodou potlačenia potreby analyzovať prvé dojmy je nevybalený kufor. Ráno som ho zobrala a odišla na prvý autobus do Londýna. V odkaze pre majiteľa som mu odpustila, že mi jeho manželka v telefonátoch zabudla povedať, že k mojim povinnostiam bude patriť otváranie dverí opitým nočným hosťom. Keď som čakala na Victoria Station na autobus domov, uvedomila som si, že som strávila v Oxforde 12 hodín a v Británii necelých 24. Stálo ma to desať litrov. V prepočte na čas strávený v krajine, najdrahší trip môjho života. Z posledných drobných som si dala v priľahlom pube cider. Bolo zbytočné čokoľvek riešiť. Odhodlanie ´meniť tapety´ neprežilo ´útulnosť´ family hotela na Backet Street. Stáva sa...…

Marianna Opatovská




Diskuze

Oxford trip trochu inými očami (datum: 18/02/2007, 19:11)
Myslím, že to odhodlanie meniť tapety nebolo až také silné, keď sa to Marianna rozhodla zabaliť za takú krátku dobu. Súhlasím s predchádzajúcim komentárom od clever girl, že by to bolo veľmi zle, keby sme sa takto rýchlo vzdávali. Je zvláštne, že si Marianna o penzióne nezistila viac nezávislých informácií tak, ako som to urobila pre nástupom ja. Hovorím aj o takých základných informáciách, kde sa penzión nachádza, či je v tesnej blízkosti stanica, pripadne či zariadenie má nejaké ohodnotenie od Visit Britain atď. V podstate každá recepčná v hoteli či penzióne sa musí/musela počas svojej kariéry stretnúť s podobnými nočnými hosťami. Ak to nezvládla, tak nie je dostatočne flexibilná a pripravená na toto povolanie. So zvláštnymi hosťami treba vždy počítať, počas mojich desiatich mesiacov na tom istom mieste sa vystriedalo podstatne viac slušných zákazníkov ako tých problematických. Inak humorne napísané.
 Autor: carfaxcat



trochu vytrvalosti nezaskodi (datum: 24/05/2006, 21:37)
no neviem, keby sme sa vsetci tak rychle vzdavali, nechame cele anglicko pre poliakov. ale hlavne ze je to napisane srandovne, ked uz sa v dalekom svete az tak nezadarilo :)
 Autor: clever girl





 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz