|
www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden |
Ugly Rumours – Rockové roky Tonyho BlairaAko si najľahšie vystreliť z premiéra? V Británii sa to dá urobiť tak, že ukážete, o čom sníval keď bol mladý. Presne to urobila autorka hraného dokumentu Tony Blair Rock Star. Tri desaťročia pred tým než sa stal britským premiérom tento mladý muž totiž sníval o kariére rockovej hviezdy. Hoci neuspel, urobil pre to všetko čo bolo v jeho silách. Idiot s iskrou v oku Odvysielaný film by sa dal nazvať komediálnym dokumentom, jediným kto sa zrejme nesmial bol samotný Tony Blair. Film totiž použil základný arzenál britského humoru – ostrý výsmech, množstvo trápnych situácií a jedného skrachovanca ako ústrednú postavu celého diania. Herec stvárňujúci mladého Tonyho sa mimoriadne snažil, aby mal za každých okolností pootvorené ústa, prihlúplo sa usmieval a mal v oku iskru dedinského naivistu. Počas stredoškolských rokov si Tony natieral vlasy maslom a margarínom, aby skryl ich dĺžku a uhladil ich strapatosť pred prísnymi učiteľmi. Už vtedy sa prejavil ako prirodzený líder, pretože sa rád staval proti autoritám a jeho školské roky boli plné malých rebélií, čo je však pre Blaira príznačné, vo všetkom poznal mieru. V hre Julius Caesar prejavil ako jediný z ochotníkov skutočný herecký talent. Ako v dokumente konštatoval jeden z jeho bývalých spolužiakov, dokonale ho uplatnil v politickej kariére. Vyzdvihol najmä jeho reč na pohrebe princeznej Diany. „Akoby ste sa pozerali na starého herca ktorý už stratil vášeň, ale ešte si stále dobre pamätá techniku.“ V tieni Micka Jaggera Už na strednej škole Tony túžil stať sa rockovou hviezdou, vedel dobre napodobňovať svoj idol Micka Jaggera, údajne celkom slušne vrtel zadkom a tejto hviezde prispôsobil celý svoj vzhľad. Keby mu nebola vyšla politická kariéra, slušne by sa uživil ako Jaggerov imitátor, konštatoval jeden jeho známy. Refrénom celého dokumentu bola pieseň Rolling Stones s príznačným textom o tom, že vždy nemôžeme dostať to čo chceme. Pre rockovú hviezdu Tonyho Blaira viac než príznačné. A pre výsmešný charakter dokumentu tiež. Po skončení strednej školy si podpriemerný gitarista Tony zbalil svoj nástroj a batoh a vyrazil do Londýna dobyť hudobný svet. O jeho triumfálnom príchode však nik nevedel, a tak prvú noc spal na lavičke. Potom sa asertívne nasťahoval ku kamarátom zo strednej školy a keď zbadal, že rocková kariéra sa nebuduje tak ľahko ako si myslel, prišiel s nápadom byť manažérom nejakej kapely. Spolu s ďalším priateľom zorganizovali štrnásť úspešných koncertov Jaded. Napriek jeho snahe ho kapela brala iba ako nutné zlo, čo dokument ilustruje trápnymi scénkami, keď ho po koncerte nechceli so sebou zobrať ani na pivo. V núdzi poznáš priateľa, čo sa ukázalo aj na Blairových kamarátoch z jeho rockových čias. „Bolo z neho cítiť nevinnosť a entuziazmus,“ spomína s jedna stará známa, pričom vydáva zvuk pachtiaceho psa. Hoci dokument opakoval, že Tony sa celkom páčil ženám, opakovali sa v ňom aj tvrdenia o jeho asexuálnosti. Údajne mal veľmi ženské črty, ženy mohol priťahovať istý druh bezmocnosti ktorým občas pôsobil. Zároveň ale všetci vyzdvihli jeho schopnosť presviedčať ostatných. Nechajte si svojho Marxa Zachovala sa nahrávka prvého Blairovho prejavu predneseného z rockového pódia. Manažér skupiny Jade vtedy povedal: „Kantínu o chvíľu zatvárajú, ak ešte niečo chcete, poponáhľajte sa.“ Okrem niekoľkých menších koncertov zorganizoval aj pár veľkých akcií, hoci prvá bola fiaskom, pretože prišlo iba šesťdesiat ľudí. Členom kapely sa však nestal v Londýne, ale až na univerzite v Oxforde. Zatiaľ čo študentov na začiatku 70. rokov vzrušovala politika, Blaira sa to vôbec nedotklo a srdce sa mu rozbúchalo až vtedy, keď na nástenke našiel inzerát, že školská rocková kapela hľadá speváka. Na konkurze si ako jediný pamätal text, takže ho hneď prijali. Tu sa ale Blairova rocková kariéra rýchle končí, kapela Ugly Rumours (Škaredé klebety) odohrala iba šesť živých vystúpení a o tri mesiace sa Tony Blair prihlásil do labouristickej strany. Namiesto davov rozvášnených fanyniek dnes chodí do Bruselu a rozpráva o zahraničnej politike Európske únie. V časoch keď chcel byť slávnym rockerom skončil pri hre zvaná fľaša nahý, k dobovému imidžu sa ale veľmi nehodí, že vždy odmietal drogy. Ak sa dá Tony Blair čakajúci na hudobnú slávu niečím vystihnúť, asi sú to slová naivita a umiernenosť. Blair bol vždy rebelom v medziach zákona, čo je lepší potenciál na reformu politickej strany než na rockovú kariéru. Andrea Ertlová ![]() ![]() ![]() Diskuze
|
Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena










