www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

Marián Varga: Londýn je hlavné mesto hudby

 

10.05.2006 - Život niekedy dokáže byť ironický, deň po tom ako vznikol tento rozhovor s Mariánom Vargom, ktorý je známy nechuťou spájať svoje meno s akoukožvek politickou stranou, sa objavila správa, že jeho bývalí spoluhráči z Prúdov budú pred voľbami na mítingoch podporovať jednu vládnu stranu. Pod hlavičkou skupiny zrejme prídu na rad aj jeho staré pesničky...

Ste mimoriadne fotogenický človek, máte rád svoje portréty?

-Keď som bol konzervatorista, pristavila ma mladá cigánka a hovorí ,,daj korunu na polévku" a ja že nedám. Ona mi na to ,,si škaredý jak železo!" No, ale zato som vraj fotogenický. Ja však nie som žiadny narcis, takže svoje portréty nezbieram, ani neobdivujem a už vôbec nemôžem povedať, že by som ich mal rád. Rád som mal ale niektorých kamarátov, ktorí boli zhodou okolností fotografi a radi ma fotili.

Vladimír Just nedávno vydal už druhý diel svojho slovníka floskúl. Novinári vás neraz označujú za ´žijúcu legendu´, dá sa na takéto patetické prívlastky časom zvyknúť?

-Floskule sú zbrojným materiálom novinárov, ktorí nevedia písať o hudbe, tak od seba odpisujú frázy. A tie si žijú svojím vlastným životom. Ťahá sa to však so mnou tridsať rokov a keby som uveril všetkému, čo sa o mne popísalo, stal by som sa schizofrenikom.

Aké najsmiešnejšie či najtrápnejšie prívlastky ste už v živote dostali?

-Že som troska, že som génius. To je to najtrápnejšie. Ale naposledy na Pohode prišli za mnou dvaja takí šestnásroční zo Žiliny a v rozpakoch mi hovoria ,,ty kokšo, to bolo fakt dobré, ty kokšo!" To sa mi celkom lúbilo.


Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre, povedal Adorno. Súhlasíte?

- Súhlasím. Adorno sám je obeou svojho výroku, keď vo svojej rozsiahlej filozofii novej hudby absolútne schematicky adoruje Schönberga ako spasiteža hudby a zatracuje Stravinského ako jej neinvenčného retardátora. To ma dos dopálilo.


Viac než doma koncertujete v Čechách či v Nemecku. Čím to je?

-Asi preto, že na Slovensku pomaly niet kde hra a už vôbec niet za čo. Slovensko je chudobná krajina. Keď nevypredávam štadióny, málokomu sa chce ís do rizika.

V máji sa objavíte aj v Londýne, kde tiež nebudete po prvý krát. Je to len mesto kam vás občas pozvú, ale niečo k nemu aj cítite?

- Musím vás vyviesť z omylu, v Londýne budem hrať prvýkrát. A čo k nemu cítim? Rešpekt. Považujem Londým za hlavné mesto hudby. Tu prerazili všetky moje idoly v oblasti vážnej hudby aj rocku.

Vaša tvorba vychádza z vážnej hudby, neraz s hudobníkmi z tejto oblasti aj vystupujete, čo je viac-menej logické. Kde sa ale v popových kapelách a spevákoch berie nutkanie urobiť aspoň jeden album so sláčikovým orchestrom?

- Možno si myslia, že tým povýšia svoju hudbu do vážnej hudby. Obyčajne je to ale trápnejšie, než bez tejto zbytočnej námahy.

V poslednej dobe akosi vymizla vaša ´popová´ tvorba, nedáte sa popri koketovaní s vážnou hudbou opäť aj na nejaký projekt, ktorého výsledkom by bolo čosi také jednoduché ako pesnička?

- Podstatnú časť môjho koncertu tvoria vlastne piesne bez slov (to nemá byť odkaz na Mendelsona-Bartholdyho klavírny cyklus), ktoré môžu byť niekedy v blízkej budúcnosti základom pre takýto projekt. Paradoxne teraz, keď som sa vzdal rozsiahlych plôch, dostávam ponuky na skomponovanie vežkých foriem pre orchestre.

Máte na konte okolo dvadsať albumov, posledné roky však oveľa viac koncertujete než nahrávate. Nerád sedíte v štúdiu?

- Dá sa to tak poveda. Nikdy som nebol posadnutý prácou v štúdiu. Neviem sa snaži, keď mám hra pre štyroch znudených žudí v štúdiu. Koncert je oveža provokatívnejšie, kreatívnejšie prostredie.

Ste jednou z mála osobností, ktoré sa ani na verejnosti príliš nepretvarujú. Môžete odhadnúť koľko ľudí vás kvôli vašej otvorenosti neznáša?

-Neviem. Asi dos. Viem však aj to, že mnoho žudí ma práve preto znáša. Niekedy mám pocit, akoby som žil v nejakom inom, paralelnom svete. Mňa zarážajú veci, ktoré sa iných ani nedotknú. Neviem, problém bude asi v komunikácii.

Kvôli pôsobeniu v Prúdoch si vás mnoho žudí stále spája s Pavlom Hammelom a vy ste sa pritom už dva roky ani nevideli. Kam miznú staré priateľstvá?

-Keď narážate na Paža, nie je to ten najlepší príklad vyprchaného priatežstva. Niekedy v 60. rokoch sme sa stretávali denne, pretože sme hrali v jednej kapele. On mi vyhovoval ako interpret, ja jemu ako autor. Bol to viac pracovný ako kamarátsky vzah. Skutočné priatežstvá som nadviazal s inými žuďmi.

Jeden známy označil Hammela na ´výpalníka s gitarou´, pretože sa objavuje na rôznych akciách a hrá tomu, kto platí. Chodíte aj vy na stretnutia bankárov zahrať čosi z najnovšej tvorby?

-To, čo naznačujete, je prostitúcia, a ja nie som prostitútka. Hrám žuďom, ktorý prídu na koncert a počúvajú, nie tým, čo prišli na humrový koktejl a šampanské a mžaskajú. Ale výpalníci sú podža mňa tí, čo si pýtajú stošesdesiat tisíc za koncert v kulturáku.

Jaromír Nohavica má pesničku kde sa krochká, Egon Bondy spieva dadaistické pesničky o ´prste v prdeli´, našlo by sa asi pár ďalších príkladov. Máte na konte tiež nejaký infantilný čin?

- Mám.

Prečo sa ľudia na Slovensku berú stále tak vážne a sebairónia je tam výnimočným javom?

- ,,Čo vravia? Urážajú nás?!"

Kde sa u vás objavila táto vlastnos, bolo ju treba nejako pestova?

- Sebairóniou a sebakritikou vyrazíte z rúk zbrane tým, ktorí by to chceli urobi za vás. Moja skúsenos je však aj taká, že úprimnos sa nie vždy vypláca, najmä ak ste k sebe prehnane kritický. Mnohí tomu totiž radi uveria. Ja mám však na to autorskú licenciu.

´Mňa neinšpiruje nikto,´ povedali ste v jednom rozhovore, no vaša hudba je pritom plná hudobných citácií, ktoré rozpoznajú skôr odborníci než bežné publikum. Naozaj ste sám sebe múzou?

-To je nepresná citácia. Ja som len povedal, že pre mňa nejestvuje mimohudbná inšpirácia, že v hudbe nie je nič viac a nič menej, než hudba sama. Pre mňa je ,,inšpirácia " to podozrivé slovo, na ktoré sa ex post vešajú vyfabulované historky a legendy, ktorými sa okoreňujú niektoré známe skladby. Pre mňa je najväčším a najhlbším zdrojom invencie počúvanie hudby.

Na budúci rok vás čaká šesťdesiatka, takže je asi najvyšší čas, aby ste začali vymýšľať svoje posolstvo svetu, médiá sa na to zrejme budú pýtať. Máte už približnú predstavu čo by to mohlo byť?

- Vladimir Nabokov povedal na margo takejto výzvy ,,ja nie som poštár, aby som odovzdával posolstvá". Ja sa k nemu pridávam.


Ján Gregor


Marián Varga (1947) Trikrát obdržal cenu za celoživotný prínos pre slovenskú populárnu hudbu. Ako konzervatorista (neskôr zo školy vyhodený) pomohol urči smer skupiny Prúdy, s ktorou nahral platňu Zvonky zvoňte, považovanú za jednu z najlepších v histórii československej modernej hudby. Neskôr sa so spoluhráčom Pavlom Hammelom rozišiel, založil si vlastnú úspešnú artrockovú kapelu Collegium musicum. V nej sa v triu s basgitaristom Fedorom Frešom a bubeníkom Dušanom Hájekom venoval originálnym fúziám rockovej a vážnej hudby. So svojimi skupinami či v rámci príležitostných projektov doteraz nahral dve desiatky albumov (napr. Zvonky, zvoňte, Konvergencie, Zelená pošta, Divergencie, Labutie piesne). Rovnako intenzívne počas celej kariéry tvoril aj scénickú a filmovú hudbu. Je spoluatorom prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. V posledných rokoch mu vyšiel album Solo In Concert a kniha o ňom nazvaná O cestách, ktoré nevedú do Ríma, ktorú napísal Peter Uličný a vyšla vo formáte klasickej LP-platne, aj s dierou uprostred. Jeho produkcia balansuje na pomedzí klasickej a modernej hudby.




Diskuze



 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz