|
www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden |
KNIHA: Česko-slovenská Británia18.08.2006 - „V Anglii vidím, jak se chlapi ženských bojí a dneska už je tam víc homosexuálů než normálních chlapů. Ti se stáhli, protože ženské jsou tam Amazonky, které se bojí svého ženství,“ hovorí fotografka Líba Taylorová, ktorá od konca šesťdesiatych rokov žije v Británii. Podobných postrehov o britskej realite nie je v knihe Česko-slovenská Británie veľa, pretože väčšina portrétov sa viac než na hodnotenie britských reálií zameriava na britské osudy Čechov a Slovákov, v druhej časti knihy zasa na Britov, ktorých životy sú spojené s českou či slovenskou kultúrou. Problémy so smrťou a láskou Autormi knihy, ktorá nedávno vyšla v juhočeskom nakladateľstvo Carpio sú dlhoroční zamestnanci BBC Milan Kocourek (autor prvej časti knihy) a Zuzana Slobodová, ktorá sa zamerala predovšetkým na Britov so slabosťou pre naše malé krajiny. Je medzi nimi napríklad aj Sir Michael Burton, bývalý britský veľvyslanec v Prahe, ktorý kvôli láske k Češke obetoval časť svojej diplomatickej kariéry – počas Studenej vojny svadba so ženou z východného bloku nevyvolávala veľa dôvery a prednosťou sa stala až po novembrovej revolúcii. Do osudov väčšiny ľudí v tejto publikácii zasiahla politika, čo neplatí iba o Čechoch a Slovákoch, ktorí do Británie emigrovali. Marian Šlingová (za slobodna Wilbraham) sa narodila anglickým rodičom na Novom Zélande, po dvoch rokoch sa však vrátili do Anglicka. Tam si v roku 1941 zobrala za manžela Ota Šlinga a o päť rokov sa s ním presťahovala do Brna. Oto Šling bol jedným z popravených vo vykonštruovanom procese s tzv. Slánskeho skupinou. Marian dočasne prišla o svoje deti a sama skončila vo väzení. V socialistickom Československu napriek všetkému zostala až do roku 1970. Môže byť trochu prekvapivé, že sa ani po tejto drsnej skúsenosti nevzdala svojho silného ľavicového presvedčenia. Nikdy nekončiaci výber Ako Zuzana Slobodová povedala v rozhovore pre Krajane.net, všetkých Britov, o ktorých píše, poznala osobne. Zapôsobili na ňu svojím rozhľadom, šírkou vedomostí a zvyčajne aj perfektnou znalosťou češtiny alebo slovenčiny. „Priala by som vám počuť napríklad češtinu profesora Davida Shorta, ktorý hovorí absolútne bez prízvuku a používa veľmi široký slovník. Úplne špecifickou osobnosťou bol pre ňu novinár, pedagóg a básnik Karel Brušák. „Bol veľmi svojrázny, odmietal hovoriť o sebe a chválil sa tým, že nikdy nikomu neposkytol rozhovor. Spočiatku so mnou vôbec nechcel komunikovať, do telefónu ma preklínal. Tvrdohlavo som šla za svojím a nakoniec sa to zlomilo, a to až tak, že mi navrhol tykanie a daroval mi niekoľko svojich básní. Nakoniec som bola i posledným človekom, ktorý ho navštívil v roku 2004 na smrteľnej posteli.“ Oslovené osobnosti pred tým dobre poznal aj Milan Kocourek, predovšetkým z britskej Společnosti pro vědy a umění SVU). Išlo napríklad o sociológa Jaroslava Krejčího, ktorý roky stál na jej čele, Václava Pinkavu alias Jana Křesadla, alebo hudobného skladateľa Antonína Tučapského. Mnohí zo známych krajanov žijúcich v Británii v tejto publikácii chýbajú, niektoré portréty sa autorom prosto nepodarilo do uzávierky dokončiť, iné zrejme vyjdú v prípadnom pokračovaní, ktoré predpokladajú v úvode knihy. Niektoré mená, ktoré v publikácii chýbajú, sa v nej ale objavia aspoň okrajovo. „Bolo zrejmé, že učiteľ tam bol iba preto, aby si mal z čoho zaplatiť účty a hlavne financovať svoju politickú činnosť. Bol to asi štyridsiatnik, večne v texaskách, večne s plastickou taškou plnou papiera. Bol vždy ochotný počas hodiny miesto odhaľovania tajomstiev českej gramatiky sa pustiť do politickej debaty. Polovička študentov na kurz prestala chodiť a stále hrozilo, že ho zrušia.“ Takto si Roger Darlington, autor známej knihy o českých pilotoch v Británii, spomína na prvé stretnutie s jeho prvým učiteľom češtiny. Neskorší český minister zahraničných vecí Jan Kavan v osemdesiatych rokoch každého svojho žiaka a známeho využíval na pašovanie textov do socialistického Československa a ich vynášanie odtiaľ. Podobne okrajovo v portréte architektky Evy Jiřičnej padne zmienka o Janovi Kaplickom, ďalšom slávnom českom architektovi žijúcom v Británii. Básnici, provokatéri, pornografi Jednotlivé portréty sú spracované v rôznom rozsahu aj v rôznej kvalite – niektoré sú iba krátkymi črtami, iné pomerne rozsiahlymi textami doplnenými i prípadnými ukážkami z tvorby. Psychiater Václav Pinkava, známejší literárnej verejnosti pod menom Jan Křesadlo, bol polyhistorom s fotografickou pamäťou, ale aj autorom dávajúcim vo svojich knihách značný priestor sexuálnym úchylkám, ktoré boli v skutočnosti jeho profesijnou špecializáciou. Dostal sa k nim v podstate náhodou, po promócii ho umiestnili na miesto, kam nikto nechcel – na psychiatrickú kliniku pre sexuálne deviácie fakultnej nemocnice. Výstižne o svojej pracovnej aj literárnej orientácii napísal v básni Variace na známé téma: Je život drahá kniha, kterou čteme, v chudší či bohatší úpravě grafické, však pokud v ní nic nikde neškrtneme, obsahuje vždy části pornografické. Medzi ďalších spisovateľov patrí napríklad básnik Ivan Jelínek, známy doma aj vďaka rozsiahlej autobiografii Jablko se kouše, z mladšej generácie spomeňme aspoň literárneho provokatéra a humoristu Benjamina Kurasa, pravičiara presvedčeného, že žiadny komunista nemôže byť dobrý. Od stredoveku po súčasnosť Kniha začína dvoma portrétmi mužov, ktorí sa na britské ostrovy dostali už dávnejšie. Václav Hollar-Bohemicus (na ostrovoch známy ako Wenceslas Hollar) bol „mužom ktorý kreslil Londýn“ v 17. storočí. Narodil sa v Prahe, v Anglicku sa okrem iného stal aj učiteľom kreslenia anglického následníka trónu a neskoršieho kráľa Karla II. Napriek týmto úspechom zomrel v chudobe a údajne sa ešte krátko pred smrťou skrýval pred veriteľmi. Druhou osobnosťou zo starších čias je Adolf Vilém Straka, buditeľ krajanov, ktorý zomrel v Londýne v roku 1872. Jeho najväčším vlasteneckým počinom bolo založenie Česko-moravského spolku čtenářského – čo je dnes, keď do Británie väčšina ľudí z východnej Európy prichádza najmä zarobiť peniaze, dosť ťažko predstaviteľný spolok. Okrem, týchto výnimiek sa život ostatných osobností zaplietol s dvadsiatym storočím, bohatým na politické prevraty a emigračné vlny. Najviac utečencov vyprodukovala kombinácia fašizmu a následných štyridsať rokov komunizmu. S nimi je zviazaný život prvého českého pilota v Royal Air Force, generálmajora Jiřího Hartmana , otca Jana Langa či religionistu Karla Wermera a mnohých ďalších. Niektoré texty v tejto knihe pôvodne vznikli pri inej príležitosti a autori ich pre knižné vydanie upravili. Kvôli informáciám a ich preverovaniu sa opakovane stretávali a robili rozhovory so svojimi respondentmi, čítali ich tvorbu a pátrali v archívoch. Nejednotná forma nie je na prekážku, knihe by ale viac pomohli lepšie jazykové korektúry. Pri textoch, ktoré vnikajú v česko-slovensko-anglickom jazykovom prostredí sa však podobným chybám vyhýba veľmi ťažko, o Babylonskej veži, v ktorej svojim spôsobom žije každý emigrant, sa písalo už v Biblii. Omnoho dôležitejší je pri tejto knihe fakt, že vôbec vznikla a snáď časom vyjde aj jej pokračovanie. Ján Gregor ![]() ![]() ![]() Diskuze amazonky (datum: 16/06/2007, 11:17)
Psyché (datum: 05/10/2006, 21:16)
|
Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena










