www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně


Jana Kirschner: Snažím sa žiť ako Londýnčan

 

Jana Kirschner do Londýna neprišla na návštevu. Už niekoľko mesiacov ňom žije, pretože tu nahráva svoj nový album, ktorý by maj vyjsť na jeseň.

MISS

V šestnástich rokoch ste sa objavili ako finalistka slovenského kola súťaže miss. Žbirkovu pieseň o tulákoch ste zaspievali lepšie ako on, nežiarlil na vás niekedy kvôli tomu?

Tú pieseň som spievala až rok na to už nie ako finalistka súťaže ale ako čerstvá speváčka, navyše som vyzerala trochu „väčšia“ ako rok predtým... Myslím že Meky nežiarlil, práve naopak. Pár mesiacov na to to bol on kto mi pomohol dostať sa medzi českých poslucháčov. Meky vtedy za mňa bojoval a ja si to vážim. Naša spoločná skladba Oh me oh my sa aj napriek anglickému textu stala hitom, navyše som vždy mala pocit že Žbirka bol trochu viac než len slovenský spevák.

Stojí do pol pása vo vode a zvodne sa usmieva – tak vyzerá jedna z fotografií najnovšej miss. Mrzí vás niekedy, že vás vďaka spievaniu takáto kariéra obišla?

Nespomínam si že by ma to niekedy mrzelo. Myslím si, že po prvotnej hystérii keď som zistila že som nevyhrala televízor a napriek tomu ma videlo niekoľko miliónov divákov v plavkách, ktoré boli navyše príliš malé, som sa okamžite rozhodla venovať ušľachtilejšej činnosti. Nechcem tým povedať že miss som nechcela byť alebo že celé je to nanič, ale bola som koniec koncov iba 16-ročné dieťa.

So životom speváčky sa spájajú mnohé príjemné, ale asi aj niektoré otravné veci. Keby sa to dalo vyškrtnúť z programu, čo by ste najradšej úplne vynechali?

Ja som vlastne šťastný človek. Milujem to čo robím a som presvedčená že cesta ktorou idem je ta pravá. Aj keď to neznie asi najoriginálnejšie. Všetci muzikanti používajú tie isté slová o cestách a necestách, o srdci a predurčení, je to možno preto, že milujeme pátos, občas sme trochu melodramatickí, ale možno aj preto, že to tak jednoducho je. Milujeme to čo robíme. Na nervy mi občas lezú ľudia, hotelové izby, kreditné karty, kufre, letiská a sendviče. Inak som spokojná tam kde som.

ANGLIČTINA

Už od druhého albumu ste niektoré piesne spievali v angličtine, ktorú oceňujú aj ľudia, čo ňou rozprávajú od narodenia. Je to ťažko vydretý výsledok, alebo skôr talent od prírody?

Nemyslím si že je to vydretý výsledok, ale takisto to ani neprišlo samé. Je to kombinácia talentu a driny, trápenia a sĺz a predovšetkým tvrdohlavosti. Niekedy máte pocit, že vyzeráte ako idiot, neviete si vypýtať ani pohár vody bez toho aby ste nezakoktali. Sú dni kedy to je dobré, ale takisto dni kedy na to proste nemáte hlavu. Je to dlhý boj, občas mám chuť sa zbaliť a ísť sa niekam vyplakať, niekam kde sa dá plakať po slovensky.

Keď ste spievali po anglicky, väčšinou tie piesne mali trochu inú atmosféru, neboli to zvyčajne hity ktoré by od rána do večera hrali rádiá. Vyvoláva vo vás iný jazyk iné pocity?

Vždy som mala pocit, že viem po anglicky. Vypýtať si v klube pivo alebo v obchode správne číslo topánok ale neznamená že môžte písať anglické texty. Trvalo mi niekoľko rokov kým som bola schopná písať po slovensky a to je jazyk, ktorým hovorím od narodenia. Angličtinu práve poznávam, čítam poéziu, počúvam hudbu, učím sa gramatiku ale aj nadávam. Všetko čo k tomu patrí. Snažím sa žiť ako Londýnčan a samozrejme najčastejšie hovorím ´sorry´.

Kedysi ste mali pocit, že slovenčina je zlý jazyk na spievanie. Skončíte s ňou definitívne?

Nie je to zlý jazyk na spievanie ani na nič iné. Slovenčina je nádherný zvučný jazyk a každý kto tvrdí opak je hluchý ignorant. Netvrdím, že som si vždy myslela že to tak je. Samozrejme je tu rytmický zákon a isté pravidlá ktoré sa ťažko dajú obísť, ale sú ľudia ako napríklad Andrej Šeban alebo Richard Müller, alebo náš Ajdži a jeho kapela Slide and udu, alebo aj texty IMT Smile. Všetko záleží hlavne na frázovaní a interpretácii. Musí to byť autentické a slobodné. Určite so slovenčinou nekončím, musím predsa spievať niečo čomu rozumie aj moja rodina.

NOVÝ ALBUM

Keď ste na jeseň odchádzali zo Slovenska do Londýna, povedali ste, že vám tam na 90 percent vydajú album. Čo sa odvtedy stalo so zvyšnými desiatimi percentami?

To je trochu ironická otázka. Ale na to som pripravená. Sama sa na to občas dívam presne tak. Je to úplne nová krajina, kultúra a ľudia, iná hudba a iný trh. Celé to trvá už vyše roka a občas mám pocit, že to balím. Ale potom sa zas niečo vydarí a všetko sa zdá ideálne. Nahrávanie stále trvá a trvá a trvá... Termín vydania platne je však už daný. Celé to vyjde na jeseň a mňa vraj čaká niečo čo si ani neviem predstaviť. Pravda je taká, že si to naozaj neviem predstaviť.

Hráte s úplne inými hudobníkmi ako doma, čím všetkým sa bude album odlišovať od toho čo doteraz vzniklo na Slovensku?

Všetko je iné, hlavne tá obrovská muzikantská tradícia. To nadšenie a pevná vôľa ísť proti všetkým a všetkému. Odkaz ktorý je cítiť na každom rohu. To čo sa stalo mne môj producent označuje slovom unique. Nahrávam s ľuďmi, ktorí pracovali s Paul McCartneym, Tori Amos, Norah Jones či Tears for Fears. Nebojím sa že to nezvládnu, ak to však má byť výnimočné, musia tomu veriť viac ako len profesionálne. To závisí hlavne odo mňa, musia mať tie pesničky radi rovnako ako ja.

Briti majú radi nové tváre, s ktorými sa spája nejaké historka, James Blunt napríklad prerazil aj vďaka tomu, že sa všade písalo o tom, že bol vojakom mierových misií v Kosove. Máte pre tunajšie publikum pripravenú nejakú marketingovú historku?

Ja? Zdá sa vám to málo zaujímavé? Príbeh dievčaťa so Slovenska, ktorého mama je chemička posadnutá životným prostredím, otec ekonóm, ktorý vždy túžil opravovať staré autá, dievčaťa ktoré sa ako sedemročné prihlásilo na súťaž Zlatá guľôčka len kvôli tomu, že si myslelo, že dostane naozajstné zlato a vylepší tým finančnú situáciu rodiny, dievčaťa ktoré ochutnalo svoju prvú coca colu ked mala deväť rokov a svoje prvé peniaze zarobila predvádzaním svadobných šiat v Dolnom Kubíne a ako roztancovávačka na diskotéke v Oravskej lesnej. Nie sú to mierové zbory, ani umývanie riadu, ale nuda to nie je.

LONDÝN

Nahrávanie v britskej metropole určite stojí kopu peňazí, strávili ste kvôli tomu všetko čas v štúdiu, alebo sa našiel čas aj na to, aby sa niečo z atmosféry Londýna dostalo aj na album?

Veľa som toho nevidela. Prvý rok som sa pohybovala len v oblasti Kings road, Chelsea a Battersea, je to tam pekelne drahé,ale mám to tam rada. V novembri a decembri mi dali apartmán vo Westminster a tam to zas bolo na mňa moc tiché a staré. Minulý týždeň som žúrovala niekde pri King’s cross a chodila som do školy pri London bridge. Londýn ma stále učí veľa nových vecí, a to určite ovplyvní to čo práve teraz robím.

Návštevníci ktorí prídu do tohto mesta na víkend často nie sú príliš unesení, niektorí ľudia tvrdia, že do Londýna sa nechodí žiť, ale zarábať. Aký je váš pocit z mesta a jeho obyvateľov?

Mám rada toto mesto, aj keď môj pohľad nie je úplne objektívny, nežijem v naozajstnom svete. Môj svet je práca v štúdiu, malé potraviny dvesto metrov odtiaľ a reštaurácia na King’s road, kde robí čašníčku jedno dievča z Poľska, s ktorou sme sa skamarátili a tam chodím večerať.

LÁSKA

Sláva si žiada svoje obete, asi sa to vo vašom živote hemží mužmi vyznávajúcimi lásku. Bolo ťažké naučiť sa povedať im nie bez toho, aby sa ich to príliš dotklo?
Mám rada mužskú spoločnosť, ženy sú síce o čosi otvorenejšie a určite si všimnú nový účes alebo nové topánky, ale nikdy neviete na čom u nich ste. Ak sa muž rozhodne vyznať lásku, je buď úplne zúfalý alebo nie je triezvy. Preto ho treba odmietnuť opatrne, alebo neodmietnuť...

Ján Gregor




Diskuze



 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  




















Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz