www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

FEJTÓN: Moja letáková kariéra

 

Stojím na High Street a rozdávam letáčiky. Do tváre mi udiera štipľavý vietor, popred nos mi premávajú desiatky londýnskych autobusov, prechádzajú stovky ľudí ignorujúcich, uponáhľaných, zadumaných tvárí. Kontrolujem netrpezlivo čas. Neprešla ešte ani hodina a ja už nervózne prešľapujem z nohy na nohu. V ruke stískam letáčik s reklamou nemenovanej agentúry a usmievam sa na ľudí už len zo samotného frustrujúceho pocitu úbožiaka, čo sa živý takou podradnou prácou. Ale veď si len privyrábam - opakujem si dokola. Iba dočasne. Mám predsa oveľa lepšiu angličtinu ako ktorýkoľvek cudzinec, ktorý sa ma opýta na bližšie informácie.

Popravde, moj prvotný úsmev od ucha k uchu je iba prihlúply úsmev môjho vlastného svedomia, ktoré sa ma ironicky pýta na bizarnosť celej situácie vystúpiť s pár stovkami letákov na preplnenú ulicu a vnútiť ich do ruky toľkým ľuďom, koľkým to je len možné. Avšak vzhľadom na to,že moja tvár vyzerá veľmi profesionálne a detsky nevinne zároveň, moja kariéra rozdávačky letákov sa môže začať.

Pri pohľade na tmavšieho mladého muža s fotoaparátom na krku si vyzývavo obliznem hornú peru a odzbrojím ho mojim podmanivým úsmevom. Vykľuje sa z neho napokon Maurizio- mexický fotograf. Zapózujem mu do objektívu, on mi na oplátku pomáha celú hodinu rozdávať letáky a nakoniec skončíme spolu na obede. Tak to by sme na začiatok mali celkom dobre zariadené, premýšľam v duchu. A na druhý deň opäť stojím. Stojím, pozerám naokolo, tá istá ulica, tie isté letáky, ten istý pocit. Blíži sa zima. Moja päťvrstvová tepelná výbava, trojo ponožiek a šál až po uši dostávajú zabrať, keď tu zrazu objaví sa mužíček drobného vzrastu v tenkej rifľovej košieľke a milým úsmevom na tvári. Mužíček to je síce drobný, ale za to chytrý, ako sa to z neho nakoniec vykľuje. Volá sa Cliff a je to vynálezca. Hneď prvý deň ma ohromí svojím užitočným držiakom na nákupné tašky - poohýbané lyžičky zastoknuté za opaskom, na nich visiace staré ošúchané tašky nesúce meno nemenovaného luxusného obchodného domu z centra Londýna. Tak to už hej, uznanlivo mu prikyvujem hlavou. Na druhý deň, pri spoločnom čaji, mi predvedie princíp ďalšieho držiaka, ktorý je ale určený na väčšie a hlavne ťažšie nákupy, čo určite nie je na zahodenie, keď si pomyslím na vianočné nákupy. Človek veru nadviaže rôzne zaujímavé kontakty pri takom obyčajnom letákovaní. Nie som si síce istá, či Cliff vymyslí vozidlo poháňané gravitáciou, tak ako mi to sľúbil, ale ak áno, potom ľudia pripravme sa na obrovskú priemyselnú revolúciu.

Spomenula som už, že nemám rada Davea? Svižným krokom sa priženie ako letná búrka, zaujme svoje miesto pri bankomatoch, vytiahne použitý pohárik a kus kartónu s nápisom - Budem pracovať za jedlo, ak nie, prispejte prosím pár drobných. Ďakujem. Boh vás žehnaj. Dave. - Zvlášť pri posledných troch kratučkých vetách neviem, či sa mám smiať, alebo bystrím skokom priskočiť a svižnou rukou mu vybrať všetky mince z ufúľaného pohárika a kúpiť si za ne kýbeľ horúcej čokolády, lebo mi pomaly začínajú odmŕzať prsty na nohách. Ja tam úboha osoba stojím za päť libier na hodinu, ľudia mi občas prídu poďakovať, keď im môj letáčik pomôže - lebo ono to je napokon vec celkom užitočná, a on sa tam fláka, chlap zdravý ako hora. Na čom sa však bavím najviac, je jeho tisíc krát naučený, neuveriteľne smutný, nostalgický pohľad človeka, ktorý už nenachádza zmysel vo svojom živote, oči sklopené do zeme, ako túlavý psík. Ľudia mu nechávajú celé tašky s nákupom! Som nahnevaná. Nemám rada Dava.

Schyľuje sa k večeru. Mesto ožíva, minúty už nepočítam. Stojím s čajom v ruke vedomá si faktu, že moja letáková kariéra čoskoro končí. Z ničoho nič ma zrazu nič netušiacu obkolesia tri mladé ženy. Podľa nevýrazných čŕt ich tvárí súdim, že sú to domorodé obyvateľky britských ostrovov. - Hm, tak teraz neviem, ako narýchlo začať - osloví ma jedna, na prvý pohľad vedúca osoba. - Stojíte na ulici, kde sídli NAŠA agentúra s letákmi VAŠEJ konkurenčnej agentúry a kradnete nám NAŠICH zákazníkov. Odkážte prosím Vášmu bossovi, že od pondelka posielame my tri dievčatá s NAŠIMI letákmi na VAŠU ulicu!

Potom sa milé devy anglické postavia na meter odo mňa po obidvoch stranách a začnú usilovne rozdávať tie svoje letáčiky, (ktoré nakoniec podľa môjho názoru vyzerajú veľmi úboho v porovnaní s letáčikmi NAŠEJ agentúry). Cítim sa ako vo filme. Ja uprostred, s ironickým úsmevom na tvári, oni naokolo. A tak spoločne rozdávame ako jeden tím. Samozrejme po desiatich minútach sa dané indivíduá vyparili, predsa si nenechájú omŕzať svoje kancelárske zadočky, ešte predtým ako to však urobili, stihli sa mi milo prihovoriť a ponúknuť mi za tú istú prácu pre ich agentúru vyšší plat. Po chvíľkovej konverzácii sme sa šťastlivo rozlúčili ako dobré kamarátky. Ja, s nejasnou odpoveďou na ich ponuku, som potom v akejsi sviatočnej tichosti dokončila svoj posledný deň rozdávania letáčikov. Úprimne verím, že to bol aj posledný v živote. Povedzme si ale úprimne, nebola tá moja letáková kariéra užasná?

Janka Petrincová



Diskuze

fajne (datum: 07/02/2006, 19:48)
Fajny clanok. Hlavne s tymi nevyraznymi crtami Anglicaniek to bolo trefne :)
 Autor: David D





 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz