www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

Futbal: Od tvrdosti k brutalite

 

08.12.2006 Zrejme najpamätnejším futbalovým momentom tohto roku bude coup de boule, úder hlavou, ktorým vo finále majstrovstiev sveta kapitána Francúzska Zinedine Zidane poslal k zemi provokujúceho Taliana Marca Materazziho. Smutný záver kariéry futbalového génia však zároveň veľa vypovedá o brutalizácii najobľúbenejšej hry na svete. Víkendové zostrihy ligových zápasov sa len zriedka zaobídu bez záberov na hráča odnášaného na nosidlách. Údery lakťom do tváre, pristúpenie súpera, bezohľadné zákroky na brankárov a agresivita voči rozhodcom: to všetko sa stalo bežnou súčasťou zápasov na najvyššej úrovni.

Šokujúce je najmä to, že rozhodcovia vôbec nedodržiavajú inštrukcie Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA, aby zákroky ohrozujúce zdravie trestali červenou kartou a chránili tvorivých hráčov. Za všetky príklady stačí uviesť Dermota Gallaghera, ktorý koncom augusta udelil len žltú kartu Benovi Thatcherovi z Manchestru City za úder lakťom v plnom behu do hlavy Pedra Mendesa. Portugalský hráč v službách Portsmouthu ostal v bezvedomí ležať mimo ihriska, Thatcher pokračoval v hre. Neskôr síce dostal trest na osem zápasov a ďalších 15 zápasov podmienečne, ale len Mendesova veľkodušnosť ho uchránila pred trestným stíhaním za ublíženie na zdraví.

Nebolo by to prvý raz, kedy by sa profesionálny futbalista ocitol pred súdom za svoje správanie na ihrisku. Škótsky reprezentant Duncan Ferguson bol v roku 1995 odsúdený za to, že súpera udrel hlavou a hoci si z troch mesiacov nakoniec odsedel len 44 dní, smutné prvenstvo mu už nikto nezoberie.

Za zločin chýba trest


Futbal na Britských ostrovoch mal vždy povesť tvrdej, mužnej, ale férovej hry. To však už dávno neplatí. Všimli si to dokonca aj v Amerike.
Futbalový novinár Paul Gardner vlani v mesačníku World Soccer napísal: ´Sledujem začiatok anglickej sezóny a takmer okamžite som v šoku. Trvá to len niekoľko zápasov, možno dokonca len jeden, aby som zachytil vyloženú surovosť väčšiny tímov v Premier League.´ Gardner nebol zhrozený len z toho, ako brutálne niektoré mužstvá hrajú, ale najmä z toho, že sa im to toleruje. Ako alarmujúci príklad uviedol, že rozhodca Steve Bennett najprv hráča vylúčil, aby na druhý deň, po prezretí videa, Anglickej futbalovej asociácii oznámil, že požaduje zmenu červenej karty na žltú. Kto zákrok videl, musel pochybovať o Bennettovej súdnosti. Išlo o klasický faul zozadu, keď hráč s loptou netuší, že sa stáva obeťou a riziko vážneho zranenia je oveľa vyššie.

Približne v tom istom čase prišiel z Francúzska do londýnskej Chelsea ghanský reprezentant Michael Essien a uviedol sa v pravom anglickom štýle: najprv v ligovom zápase s Boltonom stúpil na stehno Talovi Ben Haimovi a neskôr v Lige majstrov šliapol Dietmarovi Hamannovi z Liverpoolu pod koleno. Obidva zákroky boli na okamžitú červenú kartu a niekoľkozápasový trest. Za prvý dostal žltú, druhý ostal pôvodne nepotrestaný, až neskôr dostal dištanc na dva zápasy. Keď na majstrovstvách sveta dostal anglický útočník Wayne Rooney červenú kartu za to, že Portugalcovi Ricardovi Carvalhovi stúpil do rozkroku, viaceré anglické médiá reagovali rozhorčene a namiesto toho, aby zákrok jednoznačne odsúdili, začali Rooneyho obhajovať tým, že to bolo v zápale boja a nešlo o úmysel. Tento argument je nezmyselný hneď z dvoch dôvodov. Jednak futbalové pravidlá nič také ako neúmyselný faul nepoznajú a navyše každý futbalista, ktorý je pri zmysloch, vie, že keď pred sebou vidí nohy súpera, tak ten pod ním pravdepodobne leží a krok dozadu znamená, že ho pristúpi.

Brankári s rozbitými hlavami


K zlepšeniu situácie neprispievajú ani anglickí komentátori, ktorí si dosť často mýlia tvrdosť so zákernosťou a neakceptovateľné ospravedlňujú príkladmi z minulosti. Vyrazené zuby a polámané kosti považujú za neoddeliteľnú súčasť života. Ich hrdinami sú ´bojovníci´, ktorí sa nebáli prevalcovať súperovho brankára za čiaru. Po tom, ako počas zápasu Reading vs Chelsea skončili obaja brankári hostí Petr Čech a Carlo Cudicini v bezvedomí a český brankár dokonca s fraktúrou lebky, David Lacey v Guardiane začal hľadať medzery v tom, čo hovoria pravidlá o zákrokoch na brankárov. Prípady, keď sa hráč snaží dostať k lopte, ktorú ležiaci brankár drží pevne v rukách (ako to bolo v prípade Čecha), alebo chce donútiť brankára chytajúceho loptu vo vzduchu k chybe (ako sa to stalo Cudicinimu), sú podľa Laceyho ´šedou zónou´. Tvrdí, že brankári vystavujú zbytočnému riziku, keď idú do súbojov. Akosi zabúda na to, že brankári sú pravidlami (nie vždy aj rozhodcami) nadštandardne chránení práve preto, že pri chytaní lopty majú nechránený celý trup a pri zrážke sú vystavení väčšiemu riziku zranenia. Futbal naozaj nepotrebuje opakovanie 5.septembra 1931, kedy brankár Celticu Glasgow John Thompson neprežil zrážku so Samom Englishom z Glasgowu Rangers. Petra Čecha od rovnakého osudu delili možno centimetre.

Ak bude súčasný trend netrestania tvrdých zákrokov na brankárov pokračovať, tak sa FIFA bude musieť vážne zamyslieť nad tým, či by hráči nemali povinne nosiť chrániče hlavy. Ich nosenie je povolené od roku 2003 a ich priekopníkmi sú Američania. V USA dokonca niektoré mládežnícke tímy už zaviedli povinnosť nosiť ich. V júli odborný časopis British Journal of Sports Medicine zverejnil výsledky výskumu, podľa ktorého chránič nemá zásadný vplyv na reakciu organizmu po zásahu loptou. Keď sa však hráči zrazia hlavami, chránič redukuje následky otrasu o 33 percent. Ak rozhodcovia nezačnú hráčov chrániť a ak samotní hráči nebudú mať k sebe väčší rešpekt, o niekoľko desaťročí môžu hráči amerického a ´nášho´ futbalu nosiť úplne rovnaké sady chráničov. Zdá sa vám to nepravdepodobné? Hokejoví brankári ešte v 60. rokoch bežne chytali bez masky, dnes sú povinné a nikoho by ani nenapadlo hrať bez nej.

Futbalisti a ich tréneri nie sú žiadni anjeli ani smerom k rozhodcom. Takmer každý verdikt rozhodcu je sprevádzaný tirádou vulgarizmov najhrubšieho zrna a najnovšou módou sa stalo hromadné obkľúčenie a strkanie do rozhodcu. Aj keď podľa pravidiel za jedno aj druhé nasleduje červená karta, anglický rozhodca Andy D'Urso v rozhovore pre Independent vysvetlil, prečo rozhodcovia privierajú oči: ´Je to emotívna hra, vášne sú vybičované. A všetci máme vysokú úroveň tolerancie. Poznal som však amatérskeho rozhodcu, ktorý za nadávanie vylučoval. Ak ste zle prihrali a povedali fuck, tak ste boli vonku.´ V dnešnom futbale by to zrejme skončilo tak, že zápas by sa dohral bez hráčov. Veď ak sa pobijú už aj spoluhráči, ako sa to vlani ´podarilo´ Lee Bowyerovi a Kieronovi Dyerovi z Newcastlu, potom už ostáva len otázka, ako hlboko môže ešte futbal klesnúť.

Tomáš Mrva




Diskuze



 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz