www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

VÁŠ PRÍBEH: V Anglicku už bol každý

Hoci väčšina ľudí z východnej Európy odchádza smerom na Západ, pohyb nie je jednosmerný a mnohí sa po istom čase vracajú domov. V nasledujúcich číslach vám budeme prinášať skúsenosti ľudí, ktorí tak urobili. Prvou z nich je Katarína (27), ktorá sa domov vrátila po dvoch rokoch v Británii a v Írsku.

Zo Slovenska som odišla  na necelé dva roky, aj keď pôvodný plán bol približne rok. Rozhodnutie odísť do zahraničia padlo celkom spontánne, nebolo príliš vopred plánované. Po niekoľkých mesiacoch v mojom prvom zamestnaní po skončení univerzity, a veru to bolo zamestnanie, akým sa možno aspoň vlastným rodičom pochváliť  (práca na ministerstve) vo mne dozrelo rozhodnutie, že najlepšie bude nielen zmeniť prácu, ale povedzme rovno krajinu, v ktorej chcem žiť.

Na škole som nepatrila medzi tých, ktorí šikovne využili študentské príležitosti pracovať a cestovať v exotickejších destináciách za Atlantikom, preto mi aj výprava do Veľkej Británie prišla ako dobrodružný plán. Ako som rýchle zistila, veľmi podobnú trajektóriu zvolilo aj nemalé množstvo ďalších mojich vrstovníkov.

Od pubu po kanceláriu

Nemala som toho dopredu veľa vybavené, snáď okrem útočiska u známeho, ktorý sľúbil, že u neho môžem pár týždňov zostať. Začiatky v londýnskom megameste boli skôr hektické, ale nemenila by som. Aspoň som absolvovala svojrázny test flexibility, ktorý som si potom ešte dvakrát zopakovala. Určite mi pomohla školská znalosť  angličtiny, aj keď som si na začiatku nevedela ani aktivovať SIMku v telefóne podľa native spoken inštrukcií, rýchlo som si našla ´vysnívanú´ prácu v bare. Po rozhovorení sa som to vymenila za prácu v administratíve, ktorú som potom po víkendoch už len čiastočne kombinovala s častokrát oveľa zábavnejším prostredím práce v pube alebo bare na Brick Lane, jednej z najslávnejších a najživších londýnskych ulíc, o ktorej sa píšu celé knihy.   

Celý svoj ´overseas´ pobyt som nie celkom zámerne rozdelila na tri takmer rovnomerné časové úseky v troch rozličných mestách. Úvodných šesť mesiacov som absolvovala v Londýne, ktorý by sa dal nazvať inkubátorom pre cudzincov. Londýn nie je anglické mesto, málokto je tam doma, dokonale sa v ňom miesia stovky národností, ťažko zistiť čo je pôvodné a naopak, čo by malo byť cudzie.
Odtiaľ som smerovala do Brightonu, malého ´London by the sea´ na ďalších pár mesiacov, aby som napokon skončila v najväčšom meste menšieho z britských ostrovov v Dubline.

Ťažko povedať, či sa mi za ten čas podarilo až tak preniknúť k domorodcom, aby som bola schopná jasne vykresliť v čo boli oní. Prvých ´pravejších´ Angličanov sa mi podarilo spoznať až v Brightone  a možno mi pripadali tolerantnejší, zároveň ale chladnejší ako Slováci, o britskom hovorenom humore radšej pomlčím, s jeho pochopením som mala problém aj dlho potom, ako som zvládla konverzačnú úroveň angličtiny. Íri boli v porovnaní s Britmi podobnejší Slovákom, najmä svojou žoviálnosťou a ochotou baviť sa pri alkohole. Čo sa týka druhého pohlavia, cudzinci na ostrovoch mi vždy prišli aspoň fyzicky príťažlivejší ako ostrovania.

Návrat domov

Odchod zo Slovenska som vždy chápala ako na dobu určitú. Aj keď to napokon bol takmer dvojnásobok pôvodne plánovaného času, nikdy som vážnejšie neuvažovala, že by som ostala či už v Írsku alebo v UK natrvalo. Momentálne okrem cestovanie neplánujem dlhší výjazd za hranice slovenskej každodennosti.

Možno prvé dva mesiace po príchode domov boli celkom náročné, Slovensko sa za to obdobie veľmi nezmenilo oproti mojim spomienkam, moji starí známi tiež nie, čo občas zaváňalo príjemnou intimitou znovunájdeného domova, a občas smrdelo ´dlho nevetranou izbou´.

Momentálne to na Slovensku vyzerá, že v určitej vekovej kategórii bol v Británii, resp. Írsku každý druhý. Ľudia, s ktorými som sa stretla či už na ostrovoch alebo doma po návrate, sa ale veľmi líšili v tom, ako svoj pobyt v zahraničí chápali, čo bola pre nich motivácia odchodu do zahraničia, akú prácu si hľadali a akým spôsobom sa snažili vychádzať s pôvodnými obyvateľmi, resp. či a ako si hľadali cestu ku kultúre a reáliam cudzej krajiny. Z tohto pohľadu šlo o desiatky unikátnych príbehov.

Pracovný trh na Slovensku

Prácu po návrate na Slovensko som si našla relatívne ľahko, mala som predstavu, že chcem pracovať v personálnej agentúre, niekoľko som ich obehla, až napokon v jednej ´šťastne´ skončila. Hľadanie práce je pravdaže ovplyvnene tým, o aký typ práce ide, V Británii aj Írsku som pracovala na kontrakty na dobu určitú, takúto prácu možno nájsť relatívne ľahko (cez už spomínané pracovné agentúry), aj keď v Británii  sa pri hľadaní práce javia ako takmer neprekonateľné požiadavky na relevatnú britskú pracovnú skúsenosť (referencie), najmä pri snahách získať úplne tú prvú. Írsky pracovný trh oproti tomu pôsobí trošku nenásytnejšie, aspoň v Dubline som mala pocit, že prácu si nájde skoro každý.

Slovensko sa za ten čas, čo som bola preč, dosť posunulo vpred ohľadom pracovných príležitostí (čo vidím zblízka aj vďaka svoje práci v personalistike). Pravdaže regionálne rozdiely sú stále markantné, západné Slovensko a Košice ale viditeľne pookrievajú pod príchodom globálnych zamestnávateľov, ktorí vytvárajú celkom zaujímavé a nadpriemerne platené pracovné príležitosti aj pre juniorov. Problém majú skôr ľudia, ktorí nechcú len dobre platené miesto, ale aj niečo kreatívne.  

Podmienkou získania práce napr. v  ´shared service centrách´ je pravdaže znalosť aspoň jedného svetového jazyka. Začína sa tiež prejavovať nedostatok pracovných síl v určitých odvetviach a na určitých pozíciách, naše strojárske priemyslovky zďaleka nestíhajú potrebnú nadprodukciu napr. CNC operátorov do automobilového priemyslu, a tak sa na slovenských ministerstvách začína nahlas uvažovať o otváraní hraníc pre ekonomických migrantov z východu. Nedostatok pracovných síl badať aj v zdravotníctve, kde sa mnoho vyškolených profesionálov a profesionálok pred časom premiestnilo smer Západ.

Straty a nálezy

Osobne mi dal pobyt v zahraničí veľa, neberiem si k srdcu mnoho vecí, ktoré ma predtým trápili alebo rozčuľovali, naopak ma rozčuľujú niektoré veci, ktoré mi predtým prišli normálne. Ticho sa usmievam nad prejavmi (viditeľnými najmä v našom malom veľkomeste) syndrómu ´stredoeurópskeho pupku sveta´. Dúfam, že fakt, že toľko ľudí vycestovalo za prácou a skúsenosťami do zahraničia pomôže slovenskej verejnej mienke pripraviť sa na zmenu, ktorá Slovensko dúfam naplno čaká už o pár rokov, že sa staneme s krajiny z ktorej sa odchádzalo, na krajinu, do ktorej sa prichádza za prácou a ľahším životným štýlom.

Rizikom je, aby sa to celé nepobabralo a neprebrali sme americký model zavedený na mnohých miestach už aj v Británii, kde sa už ani nechodí na príjemný hodinový obed, ale je sa sendvič pri stole a v práci trčíte do neskorých večerných hodín. V mojej firme to už tak trochu funguje, najmä v oblasti dlhých pracovných hodín. Bohužiaľ.

Katarína