www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

STĹPČEK: Ako sa ´zachraňoval´ azylanta

Európania si radi udržiavajú pocit nadradenosti nad ´čiernou rasou´. Do istej miery je to pochopiteľné u Angličanov. Ich predkovia do Afriky šli, videli a zvíťazili. Vytvorili obrovské impérium a na jeho zvyškoch Commonwealth. Mali Livingstona, Burtona, Speka, Parka, atď. My sme mali len Beňovského. No a práve tu je ten rozdiel. Kým Británia bola stovky rokov centrom prvoradého impéria, Slovensko bolo len perifériou monarchie druhého rangu.

Preto ma nedávno veľmi pobavil článok na serveri Pravé spektrum, kde istý slovenský ultrapravičiar skladal ódy na hrdinstvá európskych kolonizátorov, podľa neho zakladateľov ´našej´ európskej civilizácie. Nie je to čarovne lákavé, priživovať sa na lupe druhého a zároveň si nezašpiniť ruky? Kým Angličanom v dejepise pripíšeme dobývanie, otrokárstvo, búrske a iné vojny, my sa donekonečna dokážeme titulovať ako ´národ holubičí´, no zároveň sa bez mihnutia oka hlásime k západnej civilizácii a plodom jej kolonializmu.

Nedávno som zažil dve príhody, ktoré ma prinútili premýšľať nad tým, kam vlastne náš kút Európy patrí. Prihlásil som sa do projektu Time Together, ktorý slúži ako podpora prisťahovalcom v ich snahe integrovať sa do britskej spoločnosti. Stal som sa mentorom a bol mi pridelený jeden ´klient´, ktorému som mal pomáhať napĺňať jeho osobné ´integračné´ ciele.

S napätím a radosťou som šiel na prvé stretnutie s človekom, o ktorom som vedel len to, z ktorej africkej krajiny pochádza, ako sa volá a koľko má rokov.   Z auta vystúpil elegantný černoch v peknom obleku a kravate, ktorý ma výbornou angličtinou pozval domov na šálku čaju. Ale len na hodinku, lebo potom sa musí ponáhľať na akési jednanie do Manchesteru. Vysvitlo, že môj ´klient´ vlastne ani nevedel, že ho istá príliš horlivá mimovládna organizácia zaradila do takéhoto projektu.

Bol to človek v strednom veku, na konte už mal dve vysoké školy, desať rokov pobytu v Nemecku, riadenie fabriky v Afrike, certifikáty z manažmentu a logistiky v potravinárstve, tlmočnícke diplomy z troch jazykov, atď. Kvalitne napísaný životopis. Byt bezchybne uprataný, police plné učebníc manažmentu a ekonómie. Cieľ na najbližšie obdobie: založiť obchodnú firmu. V duchu ma pobavilo zistenie, že jeho ambície siahajú o dosť vyššie ako moje. Odpoveď na otázku, kto by tu mal komu pomáhať, nechávam na hlasovanie čitateľov.

Príhoda druhá: autobusová stanica Victoria, Londýn. Osloví ma mladučký Arab, obracia pár lámaných anglických slov a v ruke papierik s nápisom Belmingam please! Keďže do odchodu môjho autobusu zostávala hodina a môj predvianočný charitatívny reflex bol médiami čerstvo aktivizovaný, blahosklonne som odvetil ´no problem´ a viedol si môjho chudáčika k nástupišťu na Birmingham. Tak tentokrát mi moja misia neujde a ja konečne spasím ´svojho´ Afričana! Keď som však prezradil, že som zo Slovenska a cestujem do Bratislavy, utečenec začal radostne kričať v akomsi slovanskom jazyku a ja som po chvíli zistil, že je to nie je žiadny Maročan, ale Bulhar zo Sofie. Dvadsaťročný, čerstvo ženatý, nezamestnaný, cestoval za bratom, ktorý v Birminghame zbiera odpadky v metre. Pohľad na tohto občana novej Európy, bez akejkoľvek batožiny a mrznúceho v maskáčovej mikine, sa mi v hlave striedal so spomienkou na môjho zverenca, potomka otrokov zo západnej Afriky.

Kam vlastne patrí náš stredovýchodný región Európy? Máme toho so Západom spoločného naozaj viac ako tí, ktorých vraj poznáme z Kapuścińského bestselleru Eben? Ak ešte platí delenie na bohatý Sever a chudobný Juh, kam patria nové členské krajiny Európskej únie? Podľa akých kritérií sa to vlastne hlásime k západnej civilizácii? Ak opomenieme stereotypné odvolávky na spoločné kultúrne či kresťanské korene, stojíme na dosť vratkých nohách.

Leo Singer