www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

Hongkong: Jedna z posledných britských kolónií

Britská a hongkongská vlajka šli dolu pred polnocou, čínska a nová hongkongská zasa hore po polnoci. Britskú hymnu vystriedala čínska. Kráľovnú Alžbetu II. prezident Tiang Ce min. Vládu nahradil ústredný výbor. A inak sa nezmenilo skoro nič. Aspoň na prvý pohľad nie.

Rok 1997 nebol pre Veľkú Britániu najšťastnejší. V auguste prišli milióny o princeznú Dianu. Konzervatívci prehrali voľby a nastúpil Tony Blair. Eric Cantona skončil s aktívnym futbalom a titul vyhral Manchester, štvrtý krát za päť rokov. Austrália vyhrala v Ashes. To historicky najhoršie, čo bývalú imperiálnu veľmoc postihlo v ten rok, sa však stalo na opačnom konci zemegule. Princ Charles, ktorý bol priamym svedkom udalostí ich nazval ´the Great Chinese Takeaway´. Briti v v noci z 30. júna na 1. júla 1997 odovzdali komunistickej Číne Hongkong.

Ceremónia, na ktorej bol okrem list od kráľovnej čítajúceho Charlesa aj čerstvý premiér Tony Blair, bola poslednou veľkou odovzdávkou nejakej kolónie. A možno prvou, ktorú si pamätá generácia dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Mnohí v Británii na ňu spomínajú s trpkosťou v ústach. Veď Hongkong bol pýchou impéria a aj teraz, desať rokov po odovzdaní do čínskych rúk je šiestou najvýkonnejšou ekonomikou na svete. Teda, keď hrubý domáci produkt rozmeníte na tých takmer sedem miliónov hláv, ktoré v Hongkongu žijú. Mnohí z nich prišli až po roku 1997 a zaplnili voľné miesta po takmer milióne Hongkongčanov, ktorí mesto a priľahlé územia opustili v posledných rokoch pred odovzdaním pod správu Pekingu.

Obavy z potlačenia demokracie sa našťastie nenaplnili. Mesto má až do polovice tohto storočia zaručené vlastné pravidlá podľa princípu jedna krajina, dva systémy. Aj vďaka tomu je možné odfotografovať si prívržencov sekty Falun gong, ako protestujú pred miestnym súdom. A polícia len dozerá na pokoj. Keby protestovali v pár kilometrov vzdialenej kontinentálnej Číne, už by dávno sedeli vo väzení.

Mesto je stále otvorené svetu vo väčšej miere, ako zvyšok Číny. Slováci a Česi nepotrebujú na prvých deväťdesiat dní víza. Podobne sú na tom aj ostatné krajiny. Je dokonca ťažšie pre Číňana pricestovať do Hongkongu, ako pre cudzinca.

No slobodou sa dobrá stránka veci akosi končí. Mesto je stále ekonomickým pilierom východnej Ázie, centrálna vláda v Pekingu však preferuje Šanghaj. Posledná veľká budova vyrástla v Hongkongu v roku 2003, po dlhšej odmlke. V Šanghaji vláda povolila a pomohla odfinancovať desiatky mrakodrapov, z nich Ťin Mao je štvrtou najvyššou budovou sveta. Je tiež pravda, že Hongkong má medzi desiatkou najvyšších stavieb dve a v prvej pätnástke dokonca štyri budovy, no to sa čoskoro zmení, práve v prospech Šanghaja. Hongkongčania si to všímajú a neteší ich to. Veľkým šťastím bolo, že nové letisko, ktoré vyrástlo akoby na zelenej lúke (len ňou bolo more okolo maličkého ostrovčeka, ktoré zasypali zeminou) dokončili krátko po prechode pod Peking. Aj vďaka tomu ekonomiku nebrzdí slabá infraštruktúra. Len turisti prišli o zážitok, ktorý prinášalo pristávanie na letisku Kai Tak. To ležalo uprostred mesta a pri pristávaní sa dalo preveriť, čo sa varí či deje na najvyšších poschodiach budov stojacich popri približovacom koridore. Nie je známe, či to tak ako turistom, chýba aj pilotom.

Raj v tieni smogu
Ak navštívite Hongkong v nejakom tom teplejšom mesiaci (teda vlastne v ktoromkoľvek) budete prvých pár hodín premýšľať, čo to bolo za nápad spáchať sedemmiliónovú kozmopolitnú pýchu impéria na tomto mieste. Teplo a vlhko sa prejaví na vašom oblečení pár minút potom, ako opustíte akúkoľvek miestnosť a vydáte sa do ulíc. Keď nezúri monzún, tak zúria komáre. Ale potom si tí sčítanejší spomenú, čo stálo pri vzniku mesta. Prvá ópiová vojna. Keď sa váš pracovný deň na takomto mieste skončí v ópiovom dúpäti, tak sa to dá zvládnuť. A našťastie, ruka v ruke s ilegalizáciou drôg prišla klimatizácia.

Ak máte dobrého sprievodcu, môžete si v Hongkongu vyskúšať niečo, čo z mesta robí v porovnaní s ostatnými metropolami Ázie raj. Od prístavu trajektov sa totiž dá dostať skoro všade, kam pracujúci Hongkončan musí ísť, cez plne klimatizované priestory. Od lobby veľkých bánk a budov cez obchodné pasáže a špeciálne tunely ponad rušné, teplé a vlhké ulice mesta, do práce či do baru, všetko v príjemných 20 stupňoch Celzia. Práve klimatizáciu viním z premnoženia Hongkongčanov. Len vďaka nej sa to totiž v meste monzúnov a tepla dá prežiť. Bez vízie klimatizovaného letiska, limuzíny a hotela by tam chodili len dobroduhovia.

A ak máte naozaj šťastie a dobrý príjem, možno si nájdete byt v jednej z komunít na ostrove Lantau. Len 25 minút trajektom a ste zo superrušného centra na ostrove s pár tisíc obyvateľmi, uzavretými komunitami (v ktorých sa jazdí na golfových vozítkach a aj polícia musí platiť mýto) pravou džungľou a krásnymi plážami, ktoré pred žralokmi chránia veľké siete.

Ak ste však menej šťastný a majetný, čaká vás ranná špička v metre či dokonca v električke, ktorá nemá nielen klimatizáciu, ale ani okná. A to ani na obdobie dažďov. Státisíce  áut, milióny klimatizovaných metrov štvorcových a všetky tie milióny pracujúcich Číňanov, Filipínčanov, Indov, Britov a Rusov majú na svedomí to, že väčšiu časť roka sa nad Hongkongským ostrovom vznáša zlovestný mrak smogu. Turistom, ktorí si na ostrov okrem architektúry prišli pozrieť trebárs aj akvárium s veľrybami a dvojicou pánd (nepýtajte sa, prečo v akváriu, ale sú tam) to mierne pokazí radosť z výstupu na Victoria peak. Mrak totiž okrem zdravia kazí aj výhľad z tohto kopca.

Aby toho nebolo dosť, tak mesto trpí ešte aj nedostatkom priestoru. Priemerná hustota je 6000 ľudí na štvorcový kilometer. Miestne byty, pokiaľ nie ste bohatší a bývate na ostrove Lantau či v jednej z pár viliek na úpätí Victoria Peak, musia u Európana viesť časom ku klaustrofóbii. Za luxus sa považuje všetko nad 60 štvorcových metrov. A aj to podľa toho stojí.

Malé priestory obchádzajú miestni veľmi zaujímavo. Aktívnym večerným životom. Málokedy sa pozýva na večeru k niekomu, lebo hostí často niet kam slušne posadiť. A tak sa v piatok, sobotu či nedeľu večer preplnia miestne bary a reštaurácie. A aj ulice, kde si na dekách rozbalia svoje pic nic i mladší a chudobnejší, či tisíce služobných a opatrovateliek z neďalekých Filipín.

Práve služobné patria k jednému z relatívne milých pozostatkov koloniálnych čias. Aj na upratovanie jednoizbového bytu a pranie prádla si mladá slečna zo strednej triedy zabezpečuje pomocnicu v domácnosti. Mladý muž niekedy aj dve, jednu na upratovanie, druhú na varenia a podobne. Úslužným a spoľahlivým, po anglicky ľahko a zrozumiteľne hovoriacim Filipínčanom, ktorí patria k hlavným vývozným artiklom svojej krajiny, sa v Hongkongu darí viac, ako na Blízkom východe. Aj preto je medzi Manilou a Hongkongom skoro desať letov. Denne.

Nočný život mladých sa točí okolo miestneho Soho. Splete uličiek, plnej barov a klubov, v ktorých hrá živá, zväčša filipínska kapela, podávajú sa drahé koktaily a kuracie prsia na špajle. Mládež sa baví bez ohľadu na to, aký je deň v týždni. Jediné, čo brzdí zábavu je monzún. Aj to len na pár mesiacov.

Hongkong prišiel o veľa z koloniálneho čara, no zachoval si svoj charakter akéhosi hybridu medzi britským a čínskym. Najstarší zachovaný budhistický chrám je len o niekoľko rokov mladší (alebo starší, podľa toho, koho sa pýtate) ako najstarší protestantský kostol. Mieste električky sú poschodové ako autobusy v Británii, ale malé, veď mali voziť najmä chudobných a vzrastom nižších Číňanov. Našťastie ultramoderné a ultračisté metro je už strihané podľa iného metra a aj dvojmetrový človek sa v ňom pohodlne vystrie. Len angličtina slabne. Kým pred desiatimi rokmi hovorili anglicky skoro všetci, s príchodom desaťtisícov lacných ´mainlanders´, teda ľudí z kontinetálnej Číny, je šanca, že sa nedohovoríte stále väčšia. Výsledky môžu byť od blúdenia k stanici cez divne sa hýbuce jedlo až po nákup nechcených hodiniek, no proste katastrofálne. Napriek tomu je Hongkong po Filipínach stále najviac english friendly krajinou v Ázii.

Mesto si zatiaľ nažíva, akoby sa nič nezmenilo. Vo vládnych inštitúciách ubudli Jamesovia a pribudli Ce minovia, no stále je to miesto, odkiaľ vzišla známa banka HSBC. Avšak v polovici tohto storočia sa skončí platnosť pravidla Jedna krajina, dva systémy. A potom sa uvidí, čo sa stane s posledným šperkom, ktorý zatiaľ musela Británia sňať zo svojej koloniálnej koruny.

Karol Meduška