Echo magazin online

www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

Mrakodrapy: V nebi je miesta dosť

Nelsonov stĺp uprostred Trafalgárskeho námestia je takmer o päť metrov menší než sa donedávna uvádzalo vo všetkých turistických sprievodoch. Táto novinka nie je poslednou zlou správou pre staré výškové dominanty; oveľa väčšou hrozbou než nepresné merania sú pre ne nové mrakodrapy. Zatiaľ čo sa ich kedysi Londýn bál, dnes je nimi posadnutý.

Londýn bol dlho mestom so strachom z výšok. V centre sa v minulých desaťročiach objavilo iba pár vyšších budov a londýnsky Manhattan, bankové Canary Wharf, postavili v starých dokoch niekoľko kilometrov na východ, kde nikomu neprekážajú. V meste až do 60. rokov platili prísne reštrikcie ohľadom výšky budov. Tie nesmeli mať viac ako sto stôp (tridsať metrov), čo je výška, kam ešte dosiahnu požiarne rebríky. Okresanie týchto obmedzení vyvolalo prvý výškový boom už v šesťdesiatych rokoch, na skutočne gigantické mrakodrapy však Londýn čakal až do 21. storočia.

Koniec strachu z výšok

Najvyššou stavbou zo šesťdesiatych rokov je vysielač Post Office Tower, dnes známy ako BT Tower. Prvý skutočný mrakodrap sa však objavil až v roku 1980 (NatWest Tower), čo dobre ilustruje politický nástup konzervatívcov Margaret Thatcherovej rok pred tým. Od tohto obdobia je drvivá väčšina výškových budov súčasťou postmodernej architektúry poháňanej komerciou a technickými novinkami. Nie všetko čo od tohto času vzniklo má svoje čaro, samotný NatWest Tower je mrzkou budovou s tmavou fasádou, ktorá bude špatiť City ešte pár pekných desaťročí. Mnohí architekti stonajú blahom keď neďaleko od nej vidia Lloyds Tower, budovu s plechovým výzorom, ktorá má väčšinu dovtedy skrytých častí budov (výťahy, potrubia a pod.) zvonku. V filme Mucha pri nepodarenom pokuse o teleport skončí pokusná opica vyvrátená naruby s črevami navrchu. To, čo sa vo filme radí do žánru hororu, sa môže v architektúre považovať za pokrok a prejav ohromnej staviteľskej odvahy. Srdcia ľudí si táto budova z roku 1986 nezískala, to sa podarilo až o trinásť rokov ďalšej neďalekej budove s prezývkou Gherkin.

Od začiatku deväťdesiatych rokov sa väčšina výškových budov objavila vo finančnom Canary Wharf v bývalých dokoch na východe mesta. Hoci dnes tento projekt možno považovať za veľmi vydarený, zo začiatku to tak vôbec nevyzeralo. Doprava prostredníctvom Dockland Laight Railway bola dlhé roky stratová, spojenie sa zlepšilo až otvorením stanice metra na Jubilee line. Najvyššiu tamojšiu budovu One Canada Square zasiahla v deväťdesiatych rokoch recesia a jej majitelia takmer vyhlásili bankrot. Dnes je už takmer úplne obsadená a okolo nej vyrástli a ešte stále budú rásť ďalšie výškové budovy.

Prevrat menom Gherkin

Cieľom vybudovania Canary Wharf bolo odbremeniť finančné City, čo sa podarilo, v City sa však neprestalo stavať a práve dnes tam prebieha obrovský boom. Osobitú zmienku si zaslúži najmä jedna budova postavená pred troma rokmi neďaleko Liverpool station. Swiss Re Tower je oválny mrakodrap verejnosťou nazývaný Gherkin, čo znamená nakladaná uhorka. Okamžite sa stal turistickou atrakciou, získal najprestížnejšiu architektonickú cenu a stal sa vizuálnou súčasťou úspešnej olympijskej kampane. Gherkin bol začiatkom jedného trendu, v priebehu roka sa budovy s podobným tvarom objavili po celom svete. Ich projektovanie trvá dlhé roky, takže nešlo o kopírovanie, čosi také jednoducho viselo vo vzduchu. Veľa sa pritom hovorilo o tvare a technických zlepšeniach tejto budovy, menej o tom, ako ťažko hľadal nájomníkov. Biznismenov príliš nepriťahovali predražené kancelárske priestory s okrúhlym pôdorysom.

Budova má 180 metrov a štyridsať poschodí. Jej štruktúra obsahuje vonkajší rám aj jadro, čo by malo znamenať, že v prípade bombového útoku či veľkého požiaru neskolabuje tak rýchle ako newyorské Dvojičky. Aerodynamický tvar budovy sa môže javiť len ako ďalší architektonický výstrelok, v skutočnosti však môže mať tvar budovy fatálny vplyv na okolité prostredie: medzi viacerými výškovými budovami s hranatými tvarmi vzniká veľké prúdenie vzduchu a chodec musí čeliť nečakane silným náporom vetra prúdiaceho zhora nadol.

Na rozdiel od podobných nepriepustne uzavretých budov odkázaných iba na klimatizáciu má Gherkin aj ďalšie špecifikum. Niekoľko stoviek z celkového počtu 5500 okien je možné otvárať a zatvárať pomocou počítačového programu, ktorý vyhodnocuje signály z malej meteorologickej stanice zbierajúcej informácie o sile vetra, slnečnom žiarení a teplote.

Situácia s nájomníkmi bola od začiatku o niečo komplikovanejšia. Dôvodom nie je len vysoký nájom, ale aj situácia na realitnom trhu, kde je momentálne prebytok kancelárskych priestorov (ponuka už v čase dostavania budovy prevyšovala dopyt o takmer dvadsať percent). Kto túži po nezvyčajných tvaroch, má aj iné možnosti, ako napríklad The Ark v Hammersmithe, budovu pripomínajúca obrovskú loď plaviacu sa okolitou mestskou zástavbou.

Tristo metrov nie je hranica

Hoci sa táto budova rýchle stala jednou z najobľúbenejších nových stavieb, už dnes okolo nej vyrastajú ďalšie, ktoré ju prakticky zatienia. V meste zrazu začali po utlmených desaťročiach vyrastať výškové budovy a hrozí, že nastane rovnaký urbanistický chaos, keď budú vysoké budovy budú rozhádzané po celom meste a pohľad na jeho panorámu bude pripomínať štrbavý chrup starca, kde sa náhodne objavia veľké vyčnievajúce zuby. Súčasťou vlaňajšieho Architektonického bienále bola preto aj výstava Airspace (Vzdušný priestor) kladúca otázku, akú siluetu chce Londýn mať. Ponúka sa viacero možností, od úplne katastrofických až po znesiteľnejšie vízie budúcnosti. Už dnes je jasné, že sa finančné City nevyhne ďalšej výškovej zástavbe: vyrastú tam budovy, ktoré budú mať aj vyše 300 metrov, čo je o sto viac ako mali doterajšie najvyššie mrakodrapy v tejto časti mesta. Otázkou je, čo bude nasledovať. Nočnou morou je vízia nazvaná Londonhai (narážka na anglickú písanú podobu miest Shanghai a Dubai), teda nekontrolované pribúdanie mrakodrapov po celom meste tak, ako je bežné vo veľkých čínskych mestách či Arabských emirátoch. Najmenej desivou možnosťou je výstavba výškových budov na presne určených miestach pri dopravných uzloch, takže by vznikli akési ostrovčeky vyčnievajúcich budov, ale zvyšok mesta by nimi zostal nedotknutý.

Popri debate o najvyšších mrakodrapoch s výškou medzi dvesto a tristo metrov, ktorých by v nasledujúcich piatich rokoch malo pribudnúť približne desať, pozornosti unikajú rozmanité budovy, ktoré majú okolo dvadsať poschodí: prevyšujú ostatnú zástavbu, ale až tak nedráždia verejnú mienku. V rovnakom období v meste pribudne okolo tridsať nových budov s výškou medzi sto a dvesto metrov. Časy keď regulácia nedovoľovala stavby nad tridsať metrov sú už teda definitívne pochované.

Príbeh z New Yorku

Ak sa v nejakom meste začne s výškovými budovami, zvyčajne začnú preteky. Príkladom môže byť New York, kde za posledných osemdesiat rokov narástli budovy na dvojnásobok. Urputný boj o to, kto postaví najvyšší mrakodrap mesta a v tom čase teda aj sveta, tam začal na začiatku 30. rokov. Architekt H. Craig Severance plánoval postaviť budovu 40 Wall Street (známa dnes ako Trump Building) o 41 metrov vyššiu ako neďaleká Woolworth Building, dokončená v roku 1913. Keď nový mrakodrap v apríli 1930 dokončili, meral 283 metrov. Čo je však dôležitejšie, mrakodrap mal byť podľa plánov aj o dve stopy (asi šesťdesiat centimetrov) vyšší ako v rovnakom čase stavaná budova Chrysleru. Tá mala merať 282 metrov. Projektanti Chrysler Building však potajomky upravili zámer počas dokončovania stavby. Len mesiac po otvorení budovy 40 Wall Street na najvyšší bod svojej stavby posadili 38 metrov vysoký oceľový vrchol. Najvyššou stavbou sveta sa teda v tom istom roku stal Chrysler Buiding. Táto stavba dokonca bola aj prvou, ktorá vôbec prekonala hranicu 1000 stôp (305 metrov). Sláva však netrvala dlho, titul si mrakodrap udržal len rok, kým ho nepredbehla budova Empire State, dokončená v roku 1931. Tá je dnes s 381 metrami opäť najvyššou budovou New Yorku. Plánovaná Freedom Tower, ktorá bude stáť na mieste bývalých dvojičiek asi o štyri roky, bude mať 541 metrov.

Londýn a experimenty

Tu zostáva Londýn s najvyššou budovou merajúcou 310 metrov zdanlivo pozadu, treba však zobrať do úvahy, že na svoju posadnutosť mrakodrapmi oveľa menej času. Najvyššou budovou na najbližšie roky bude London Bridge Tower (2007 až 2010; 305 metrov). Jej architektom je Renzo Piano. Budova mala mať pôvodne ešte o 80 metrov viac. Niektoré byty budú mať rozlohu celého poschodia a budú umiestnené vo výške medzi 186 až 224 metrami, čo bude najvyššie v Londýne. Cena niektorých je už dnes okolo 10 miliónov libier. Bežného smrteľníka môže zaujímať skôr to, pre verejnosť bude otvorená vyhliadková plošina vo výške 243,8 metra, čo je najvyššie v Európe, ročne by mala pritiahnuť okolo dvoch miliónov návštevníkov. Prezývku ´Sklenené črepina´ (Shard of Glass) dala budove English Heritage. Pôvodne to bolo myslené ako urážka, developeri však začali tento názov používať na marketingové účely.

Mnohé odvážne projekty už boli zamietnuté, ešte v 80. rokoch napríklad navrhli úzku budovu Aldgate Tower vysokú 335 metrov. Obrovský penis uchytený v zemi koreňmi pripomína vízia s názvom Green Bird, stavba s výškou 442 metrov. Vízia Citygate Ecotower s tvarom pripomínajúcim štíhlu plachetnicu počíta s výškou 485 metrov, aj s touto výškou by však siahala iba do tretiny budovy Popularchitecture Concept Tower, ktorá existuje iba v náčrtoch a jej architekti si trúfajú na neuveriteľných päťsto poschodí a výšku 1500 metrov. Zatiaľ čo drvivá väčšina súčasných mrakodrapov slúži ako kancelárie, táto budova by mala slúžiť najmä na bývanie, zmestilo by sa do nej 41 tisíc bytov. Každý kto pozná Londýnčanov však vie, že oveľa radšej bývajú vo svojich ´horizontálnych mrakodrapoch,´ maličkých domčekoch s maličkými záhradami naskladanými vedľa seba. Šanca na realizáciu tohto projektu je minimálna nielen kvôli leteckej doprave a zdravému rozumu, ale aj niektorým nevýhodám príliš vysokých budov: sú už doslova v oblakoch, pri vetre sa nepríjemne hojdajú a tam hore je dosť veľká zima.

Ján Gregor

SÚVISIACE LINKY: približne 20 fotografií k článku nájdete v marcovom vydaní Echa na stranách 18 až 22

Diskuze

PRAKTICKÉ RADY

PUBLICISTIKA

NĚCO NAVÍC