www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

IMIGRANTI: A potečú krvavé rieky

I seem to see the ´river Tiber foaming with much blood.´ Táto veta patrí medzi najviac citované, ale aj medzi najviac prekrúcané v povojnovej histórii. Dvadsiateho apríla uplynie štyridsať rokov od slávneho prejavu, ktorý mal zmeniť Britániu.

Päťdesiatnik Enoch Powell v tom čase patril medzi hlavných kandidátov na čelo šéfa konzervatívcov, ktorí boli v parlamentnej opozícii. Všetko však nabralo po jeho prejave o imigrácii a slovách o krvavých riekach iný smer. K najvyššej politike sa už do konca života nedostal.

Písal sa rok 1968 a Británia sa už ďalšie desaťročie musela vyrovnávať s farebnou imigráciou z bývalých kolónií. Počet vtedajších prisťahovalcov v porovnaní s tým, koľko ľudí prišlo do krajiny za posledné roky z východnej Európy znie smiešne, mnohých však desili. Powell hovoril o čiernom mužovi, ktorý bude v jeho krajine v blízkej budúcnosti ovládať toho bieleho. Bol si istý, že ak sa nepodarí zabrániť zmene etnického zloženia krajiny, hrozí Armagedon.

Powell po svojom prejave dostal vyše sedemsto súhlasných telegramov a vyše 100 tisíc podobne formulovaných listov, v prieskume Gallupovho ústavu s jeho prejavom súhlasilo 74 percent opýtaných. Na demonštráciách ho podporovali robotníci z lodeníc i londýnski mäsiari. Negatívnej reakcie sa dočkal z vnútra vlastnej strany, ale aj na demonštráciách liberálnych ľudí a študentov. Boli to šesťdesiate roky, Beatles spievali svoje ´All you need is love´ a xenofóbna rétorika prirodzene narážala na odpor.

Bolo by jednoduché v Powellovi vidieť prízemného rasistu a primitíva. Powel mal však klasické vzdelanie a pred tým, ako sa začal naplno venovať politike, prednášal o gréckej kultúre (krvavá rieka v jeho slávnom prejave je odkazom na Vergília). Už vo veku 25 rokov sa ako najmladší v celom Commonwealthe stal profesorom na Sydney University, čo ho len o rok delilo od profesúry jeho obľúbeného filozofa Friedricha Nietzscheho.

Prejav treba uviesť do dobového kontextu aj do osobných skúseností rečníka. Powell strávil štyri roky v Indii práve v čase, keď sa od nej oddeľoval moslimský Pakistan, pričom prišlo o život vyše pol milióna ľudí. Mesiac pred jeho prejavom v Spojených štátoch vypukli rasové nepokoje a len dva týždne pred tým zavraždili Martina Luthera Kinga. Mať v tej dobe strach z násilných konfliktov nebolo nič nezvyčajné a Powell hovoril za mnohých ľudí.

Jeho prejav ho stál nielen sľubnú politickú kariéru (hneď na druhý deň ho vyhodili z tieňového kabinetu), ale aj pár priateľov, ktorí sa s ním odmietli ďalej stretávať. Z konzervatívnej strany vystúpil o šesť rokov neskôr, keď sa mu nepáčil jej postoj voči Európe. Mnohé z jeho osudného prejavu si následne osvojila Margaret Thatcherová, pri svojich prejavoch však opatrnejšie vyberala slová.

Nasledujúce desaťročia sa Británia vybrala cestou multikulturalizmu, keď jednotlivé komunity žijú viac popri sebe než spolu. Občas sa objavia rasové nepokoje či udrú moslimskí teroristi, na potvrdenie temnej Powellovej vízie je to však stále málo. Pred štyridsiatimi rokmi to videl tak temne, že dokonca navrhoval repatriáciu imigrantov. Dnes sa oveľa častejšie píše, že by britská ekonomika bez nich ani nedokázala fungovať. 

Ján Gregor