|
www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden |
KNIHA: Štvornohý vojnový hrdinaSlávny pražský reportér Egon Erwin Kisch tvrdil, že nič nie je exotickejšie ako svet okolo nás. Aj preto počas druhej svetovej vojny boli správy o psovi Antisovi, ktorého si brával na palubu bombardéra český letec Václav Robert Bozděch, upokojujúcim odpútavaním pozornosti od nepríjemných vojnových udalosti. Osud českého letca svetobežníka a jeho verného štvornohého spoločníka zaujal aj škótskeho autora Hamisha Rossa, ktorý o nich napísal biografiu Freedom in the Air: A Czech Flyer & His Aircrew Dog. Nemecký ovčiak Antis bol počas svojho života možno známejší ako jeho majiteľ. Za svoju statočnosť bol odmenený Dickinovej medailou, najvyšším možným vojenským vyznamenaním pre zviera, a záujem o sfilmovanie jeho príbehu prejavili dokonca aj hollywoodski producenti. Hoci z filmovej slávy nakoniec nič nebolo, Altisov osud je zvečnený aspoň v knihách. V roku 2000 vyšla v Česku kniha Ivety Irvingovej Vlčák Ant: Hrdinný letec RAF a teraz ho Hamish Ross približuje aj anglicky hovoriacim čitateľom. Čierny pasažierVáclav Bozděch našiel šteniatko vlčiaka vo Francúzsku, v ruinách domu, blízko ktorého havaroval s lietadlom. V tom čase už mal za sebou útek z nacistami okupovaného Československa. Tak ako mnohí iní jeho krajania, aj on zamieril pôvodne do francúzskej Cudzineckej légie. Takýto postup bol politickotaktickým kompromisom, pretože Francúzsko nemohlo vytvoriť exilovú československú légiu, ak nechcelo vyprovokovať Nemecko. Keď však bolo samo napadnuté, tak vznikli československé jednotky ako súčasť francúzskej armády. Po páde Francúzska sa Bozděch dostal do Británie, kde sa stal príslušníkom 311. perute. Na Ostrovy sa mu vďaka rôznym úskokom podarilo prepašovať aj Antisa. Už vo Francúzsku brával vlčiaka so sebou na prieskumné misie. V Británii však musel Antis sprvu netrpezlivo čakávať na základni, kým sa jeho pán vrátil. Údajne si vytvoril schopnosť presne rozoznať zvuk Bozděchovho stroja. Jedného dňa, keď sa piloti chystali na nálet na Brémy, Antis sa nepozorovane doslova votrel na palubu a ukryl sa tam. Posádka to zistila až počas letu a Bozděch mu nasadil svoju kyslíkovú masku. Lietadlo počas misie trafil blesk a muselo sa predčasne, ale úspešne, vrátiť na základňu. Letci boli v stresujúcich vojnových podmienkach dosť poverčiví a verili, že pes na palube im priniesol šťastie. Odvtedy nastupovala do bombardéra Wellington nielen šesťčlenná ľudská posádka, ale aj nezvyčajná chlpatá štvornohá posila so špeciálne upravenou maskou. Pozoruhodné bolo, že zviera sa aj v kritických momentoch správalo mimoriadne disciplinovane. Hrozby z viacerých stránV septembri 1941 Bozděch odišiel z 311. perute a na poldruha roka sa stal inštruktorom v škótskom Evantone. Práve tam si Antis spôsobil nepríjemnosti, ktoré ho mohli stáť život. Hoci prežil dve vojnové zranenia, na smrť ho takmer poslal škótsky súd. Jedného dňa totiž Antis naháňal ovce na tamojších pastvinách a ich majiteľ ho postrelil. Polícia žiadala jeho utratenie, ale súd na základe svedectva o jeho ´príspevku k spojeneckému vojnovému úsiliu´ nariadil, aby ho vrátili majiteľovi. V januári 1945 sa Bozděch vrátil k 311. peruti. Keď v máji vypuklo v Prahe povstanie, československí letci dostali rozkaz byť v pohotovosti. Niektorí dokonca spávali v lietadlách pre prípad, že by bola nutná ich rýchla pomoc vlasti. Nakoniec to nebolo potrebné a letcov čakalo pomerne dlhé a frustrujúce čakanie na návrat domov. Bozděch sa vrátil do Prahy až v polovici augusta, takmer tri mesiace po skončení vojny. Hoci prvé mesiace boli pomerne príjemné a dokonca sa vo februári oženil a venoval sa písaniu kníh o vojne, nad Československom sa postupne rozliehal tieň komunistickej diktatúry. Bozděcha vypočúvali kvôli obsahu jeho kníh, v ktorých nezabudol pripomenúť, že v čase, keď on a jeho spoločníci bránili Britániu proti Hitlerovi, tak Sovietsky zväz s ním mal stále platnú zmluvu o neútočení. Postupne si uvedomoval, že letcom zo západného frontu namiesto postavenia hrdinov hrozí označenie za zradcov. Jeho priateľ a krstný otec jeho syna, minister zahraničných vecí Jan Masaryk, ho varoval, že je na zozname nepohodlných osôb. Bozděch neskôr tvrdil, že Jana Masaryka, ktorého telo našli pod oknami jeho kancelárie, v skutočnosti zastrelili, keď plánoval útek z Československa a zorganizovanie protikomunistického odboja. Nemal však na to žiadne dôkazy. Druhý útekVáclav Bozděch sa teda rozhodol po druhý raz odísť z Československa. Na nebezpečnú cestu k nemeckým hraniciam vzal so sebou aj Antisa, hoci manželku a malého syna nechal doma v presvedčení, že neskôr dostanú povolenie pripojiť sa k nemu. Už ich však nikdy v živote nestretol. Dramatickému úteku venuje autor pomerne veľa priestoru, najmä v porovnaní s Bozděchovými aktivitami počas vojny. Kniha v tejto časti trocha stráca na dynamike a utápa sa v nepodstatných detailoch. Podobne rozťahane pôsobí aj pasáž o peripetiách s vydaním knihy One Man and His Dog. Písanie o úteku z Československa a Antisovi bolo pre Bozděcha akousi terapiou po tom, ako jeho pes v auguste 1953 umrel (pochovaný je na zvieracom cintoríne v Ilforde). Články najprv publikoval na pokračovanie Sunday Express a prevzala ich aj zahraničná tlač. Tvorbu už spomenutej knihy poznačovali spory medzi Bozděchom a Richardsonom. Napriek Bozděchovým výhradam ku konečnej verzii sa však nakoniec dobre predávala a spoločnosť Twentieth Century Fox odkúpila práva na filmové spracovanie, ktoré sa však nikdy nezrealizovalo. Posledné roky života strávil Bozděch ako podnikateľ v oblasti rekonštrukcie a modernizácie nehnuteľností. Keďže jeho česká manželka sa s ním rozviedla, čo sa dozvedel až po niekoľkých rokoch, neskôr sa v Británii druhý raz oženil. Paradoxne, istý čas dvaja jeho synovia slúžili v dvoch armádach, Jan vo farbách Varšavskej zmluvy a Robert na strane NATO. Hoci československé úrady v roku 1971 oficiálne zastavili trestné stíhanie voči Bozděchovi za sprisahanie voči republike a vlastizradu a na dezerciu sa vzťahovala amnestia, odmietli mu vydať turistické víza a v roku 1980 zomrel na rakovinu v krajine, ktorá mu dva razy poskytla útočisko pred neslobodou. Tomáš Mrva Hamish Ross: Freedom in the Air: A Czech Flyer & His Aircrew Dog (Pen & Sword 2007, 240 strán, £19.99)
Štyria tankisti a pesZatiaľ čo pes Antis skutočne existoval, oveľa známejším bol vo východnom bloku celé desaťročia poľský pes Šarik. Televízny seriál Štyria tankisti a pes vznikol v roku 1966, jeho režisérom bol Konrad Nalecký. Bol ladený humorne, to však iba v miere, akú téma druhej svetovej vojny dovoľovala. Tankisti prejdú dlhú cestu po boku Červenej armády, s ktorou oslobodia Poľsko a dostanú sa až do Berlína. Seriál po novembri v Česku odvysielala televízia Prima, ktorá rada siaha po podobných, dnes dosť kontroverzných tituloch. Keď sa seriál rozhodla odvysielať Poľská televízia, bojovníci za nezávislé Poľsko sa proti tomu búrili. ´Demoralizujúci seriál´ v otvorenom liste šéfovi televízie prirovnali k ´tvrdej pornografii´, ktorú televízia nemôže vysielať. ´Komunistické seriály, ospevujúce údajné poľskosovietske bratstvo, patria k rovnakému druhu ako nacistické propagandistické filmy,´ uviedol hovorca federácie veteránskych spolkov Jerzy Bukowski. (jg) ![]() ![]() ![]() Diskuze
|










