|
www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden |
GLOSA: Tiež zabúdate rodný jazyk?Pamätám si, ako som na prvej hodine angličtiny v Londýne pozeral na učiteľa akoby bol z Marsu. Bol trpezlivý a naozaj snaživý, ale moje uši jednoducho neboli prispôsobené britskému akcentu. Po deviatich mesiacoch v slovenskej Akadémii vzdelávania som mal pocit, že ma tam nič nenaučili a zbytočne som sa namáhal. Výslovnosť ani len neprebehla okolo skutočnej, gramatika bola odviata posledným letným vánkom a minulý čas sa prepadol pod zem. Prvých niekoľko týždňov bolo naozaj ťažkých a aj náš učiteľ veľmi rýchlo pochopil zmysel slova: ´Čo?´. Teraz s odstupom rokov sa nad tým už len pousmejem. Angličtina sa stala mojim druhým jazykom a dokonca v niektorých situáciách aj prvým. Stalo sa vám už, že ste si nemohli spomenúť na nejaké slovíčko vo svojom materinskom jazyku, keď ste volali domov? Mne sa to stáva dosť často. Nie preto, že by som to robil zámerne, alebo aby som sa vytiahol pred rodičmi, či kamarátmi, že som povedal pri bežnej konverzácii niekoľko slov v angličtine. Niektoré slová mi jednoducho ´ujdú´, lebo ich používam denne sto krát a vždy len anglicky, prípadne sa mi do vety (aj slovenskej) hodia viac anglické výrazy, alebo si jednoducho na slovenský preklad neviem rýchlo spomenúť. Výrazy ako full time, job, busy, see you a podobne mi robia problémy dosť často. Najskôr som sa musel pri telefonátoch opravovať, keď som začul, že mama na druhej strane ostala ticho. Teraz mi už len povie aby som pokračoval, že rozumela alebo ma hneď na začiatku rozhovoru zastaví, že je busy a mám zavolať neskôr. Má to teda aj svetlé stránky, podvedome učím rodičov anglicky. Tu v Anglicku je úplne bežné, že sa so Slovákmi rozprávam akousi zmiešaninou angličtiny a slovenčiny. Navyše vznikajú aj nové, poslovenčené anglické výrazy ako: petrolka (petroll station), bejbáč (babysitt), offík (off licence shop), ktoré na Slovensku nikdy nevyužijeme, akurát tak tí čo chcú dať najavo akí sú svetoví a cool, že tresli niečo po anglicky. V dome, kde bývam, nie sú len Slováci, takže rozprávame spoločným ostrovným jazykom. Často krát si ani nevšimneme, že sme ostali v izbe už len Slováci a pokračujeme v rozhovore anglicky. Ak k nám príde niekto na návštevu zo Slovenska, nestačí sa čudovať ako môžeme takto komunikovať. Angličtina ma niekedy dostáva aj do zahanbujúcej situácie. Najhoršie to asi bolo, keď sme so sestrou prišli spoločne domov na dovolenku. Pripadali sme si ako dvaja hotentoti, ktorí nevedeli povedať päť súvislých viet bez toho, aby sme sa neopýtali jeden druhého: ´Ako sa to povie?´. Anglický slovosled v slovenských vetách môže vyzerať prinajmenšom nezvyčajne až úplne hlúpo. Niekedy som hovoril, že pôjdem autobusom, po niekoľkoročnej transformácii už poviem: Zoberiem si autobus, alebo už nepoužívam vetu: ´Koľko je hodín?´, ale: ´Aký je čas?´. Nemyslím, že sa dá materský jazyk zabudnúť. Stretol som v Londýne pani, ktorá sem emigrovala v šesdesiatomôsmom a až na niekoľko maličkostí hovorila krásnou slovenčinou. Určite sa v iných podmienkach vytvára nový slang alebo sa náš jazyk zohyzdí, ale myslím si, že ak sa niekto aj po rokoch vráti späť, tak sa veľmi rýchlo prispôsobí. Ak ma náhodou stretnete na Slovensku a poviem niečo anglicky, nemyslite si, že som nejaký pozér, viem viac ako len pár fráz a určite sa rýchlo adaptujem. Okolie nás aj náš jazyk dosť pretvára, ale nie až tak, aby nám niečo úplne vymazalo z hlavy. See you later. Peter Bigoš ![]() ![]() ![]() Diskuze Trosku trapne? (datum: 08/06/2007, 20:55)
Trosku trapne? (datum: 04/04/2007, 20:14)
nie je to trapne (datum: 03/04/2007, 18:38)
Presne! (datum: 03/04/2007, 11:15)
me to trapne nepripada (datum: 02/04/2007, 11:21)
Trosku trapne (datum: 01/04/2007, 01:23)
|
Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena










