www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

FEJTÓN: Vyhadzov

Bol pondelok ráno a ja som vykročil do nového týždňa žiť si svoj londýnsky sen. Raňajky ako vždy nestíham, a tak som hodil aspoň dve vajcia do trenírok a utekám na metro dať sa vykorisťovať. Po krátkej trištvrťehodinovej jazde, počas ktorej absolvujem masáž aj saunu, som si to ako vždy namieril do Tesca.

O päť minút neskôr s rozmočeným sendvičom vkráčam do môjho kumbálu vo váženej finančnej inštitúcii v samom srdci City. Tam môžem kreatívne stráviť svoj pracovný čas uprostred viac či menej zmysluplných excelovských tabuliek. Denné svetlo tam prenikne iba keď ´Ten najvyšší´ vyjde zo svojej mramorom obloženej sály, a tak ma nemá čo vyrušovať.

Sadám si na moju ergonomickú stoličku a pokúšam sa nalogovať. A nič. Príde mi mierne mdlo a skúšam znova. Zase nič. Pred očami sa mi zjavuje príbeh z dávnych pradávnych čias. Kolega Ahmed sa takto v auguste tiež pokúšal dostať na svoje konto. Neúspešne. Až pokiaľ mu dobrá dúša z personálneho neoznámila, že tam už nepracuje. Nie že by sme to my  nevedeli skôr, len mu to akosi nemal kto oznámiť. S falošnou hrdosťou sa zbalil a o pár minút na to letel ako špinavé prádlo s dvoma SBS-kármi za chrbtom. Odvtedy sme ho nevideli. Možno v podzemí sú temné kobky kam dávajú nepotrebných zamestnancov.

Chytá ma paranoja. Kolega z Francúzska ide a zdraví ma. Čo tým myslel? Nejak divne sa na mňa pozerá. Snažím sa z jeho očí niečo vyčítať, ale nevidno tam absolútne nič. Za chrbtom počujem kroky. Už po mne idú, myslím si. V duchu si pripravujem pamätné slová čo vyrieknem v tej chvíli. Niečo ako: V pravde žil som..eh to asi nie. Skôr by sa hodilo ´Robil, čo mohol´. Kroky už počujem tesne za mnou. Nekompromisné klop, klop, klop. Tep mi stúpa, kropaje potu mi tečú kade tade. Teraz to príde. Otáčam sa a je tam ´Ten najvyšší´. Zlomyseľne sa usmieva. Na pozdrav mi neodpovedá a mne je všetko jasné. Otvára dvere a v okne vidím, že Londýn zahalila temnota. Padnem ja, padne mesto. Tak veru.

V duchu preberám rôzne scenáre. Úspory by mi mohli trochu vydržať. Keď sa uskromním tak aj štyri dni. Rozmýšľam aj nad mojim životopisom. Dva roky skúseností nedoceneného perohryza na Slovensku sú mi tu tak na dve veci. Vo váženej finančnej inštitúcii v samom srdci City som zase len krátko. Novinové titulky sú pritom hrôzostrašné. Na banky dopadol mor a pliaga. Banky ako Merrill Lynch, Citigroup a UBS majú miliardové straty a vyhadzujú zamestnancov po tisícoch. Hľadať si v tejto dobe robotu je samovražda. Na chvíľu ma prepadne myšlienka návratu domov. Spomeniem si však, že v japonskom bistre oproti hľadajú umývača riadov, tak sa jej úspešne ubránim. Nie je všetko stratené.

Zrazu vidím kamaráta, ktorý tu so mnou pracuje. So slzami na krajíčku mu všetko vysvetľujem. Znalým okom hackera sa pozerá na počítač. Zrazu sa len sucho spýta: ´A prečo máš zapnutý CapsLock?´

Apokalypsa je zažehnaná. Počujem sladký zvuk štartujúceho Windowsu. Ach, to je hudba samotného raja. Obloha sa vyjasňuje a vychádza slnko. Konečne sa môžem vrátiť k mojím zbožňovaným tabuľkám. ´Ten najvyšší´ má zrazu najkrajší úsmev na svete. Asi ho milujem.

Peter Záborský