www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

BITKA O LONDÝN: Livingstone vs. Johnson

Májové voľby londýnskeho starostu majú konečne poriadny náboj. V predchádzajúcich dvoch totiž Ken Livingstone nemal poriadneho súpera. Tentoraz sa mu však do cesty postavil Boris Johnson: zdatný protivník, ktorý nie je o nič menej kontroverzný a charizmatický ako súčasný pán radnice.

Po ôsmich rokoch v úrade majú aj mnohí stúpenci Kena Livingstona pocit, že už nastal čas na zmenu, ale vládni labouristi zatiaľ vhodnú náhradu nenašli. Zato opoziční konzervatívci robili všetko pre to, aby predišli debaklom, aké utrpeli v minulosti. Najprv sa snažili zlákať na starostovskú funkciu bývalého generálneho riaditeľa BBC Grega Dyka. Keď im to nevyšlo, tak zamierili ešte vyššie a médiá nahlas špekulovali o kandidatúre niekdajšieho premiéra Johna Majora. Ten však momentálne pred politikou uprednostňuje sledovanie kriketu a písanie kníh o jeho dejinách.

Nakoniec si vybrali Borisa Johnsona, po lídrovi strany Davidovi Cameronovi zrejme mediálne najznámejšiu osobu  strane. Johnson hneď na prvý pohľad pôsobí ako úplný Livingstonov protiklad, v mnohom sa však podobajú viac ako by sami pripustili. BoJo, ako znie jeho prezývka, patrí k najtalentovanejším britským politikom. Zároveň mu však hrozí, že do dejín vojde ako príklad človeka, ktorý dosiahol oveľa menej než na čo mal.

Boris v akcii

Jeho inteligencia, rozhľad a vtipnosť totiž často ustupujú prostorekosti, vďaka ktorej si vybudoval povesť akéhosi dvorného šaša konzervatívcov. Niekedy jeho poznámky vyvolajú len všeobecné pobavenie, občas však prerastú do kontroverzií, ktoré musia žehliť jeho nadriadení. Takto sa mu v minulosti podarilo pobúriť obyvateľov Liverpoolu, Portsmouthu aj Papuy Novej Guiney. Navyše má pomerne svojrázny názor na vzťah britského impéria k otrokárstvu. Zdôrazňuje jeho úlohu pri zrušení obchodu s otrokmi, ale zľahčuje nakoľko sa Británia predtým týmto obchodovaním obohatila.

Kým politická nekorektnosť priniesla Borisovi Johnsonovi poväčšine len negatívnu publicitu, jeho druhá neresť ho takmer stála politickú kariéru. Boris je totiž zdá sa nenapraviteľný sukničkár. Keď sa v roku 2004 prevalila jeho mimomanželská aféra s kolegyňou z týždenníka Spectator, ktorú Johnson zapieral, vtedajší šéf konzervatívcov Michael Howard ho nemilostne vyhodil z postu tieňového ministra umenia.

V roku 2006 bulvárny nedeľník News of the World zverejnil video, na ktorom Johnson vychádza z bytu ďalšej novinárky Anny Fazackerleyovej. V tom čase už bol tieňovým ministrom pre vyššie školstvo a Fazackerleyová píše o školstve. Vynorili sa teda otázky o jej objektivite a o prípadnom Johnsonovom získavaní pozitívneho pokrytia jeho politických krokov. Každopádne, túto búrku prežil bez pohromy, pretože jeho kamarát David Cameron ho napriek viacerým výzvam na odvolanie podržal.

Ak teda Boris Johnson v súboji o starostovskú stoličku uspeje, konzervatívci budú dúfať, že sa nevyspí s niektorou zo sekretárok a že sa mu riadenie takého kolosu, akým je Londýn, nevymkne spod kontroly. Práve Johnsonova manažérska neskúsenosť je jedným z tromfov súčasného starostu. Pre konzervatívcov by bolo úplnou pohromou ak by sa Johnson ukázal ako neschopný diletant a ohrozil tak ich šance na víťazstvo v najbližších parlamentných voľbách.

Červený cár Ken

Hlavným tromfom súčasného starostu Kena Livingstona sú výsledky, ktoré za uplynulých osem rokov dosiahol. Vo funkcii preukázal obdivuhodnú schopnosť ísť hlavou proti múru a presadiť veci, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako číre bláznovstvo. Azda najlepším príkladom je zavedenie poplatkov pre vjazd áut do centra mesta pred piatimi rokmi. Mnohí predpokladali, že tento krok pochová jeho politickú kariéru, ale napriek tomu, že o reálnom prínose tohto kroku sa stále diskutuje, schéma sa stala inšpiráciou pre starostov veľkých miest na celom svete a uvažujú o nej dokonca aj v New Yorku.

Počas pôsobenia na radnici sa však nevyhol kontroverziám. Už jeho nástup do funkcie totiž pripomínal frašku. Ako dlhoročný člen labouristickej strany sa totiž vďaka komplikovaným straníckym pravidlám, keď dostal najviac hlasov, ale hlasy poslancov parlamentu mali vyššiu váhu a posunuli na prvé miesto Franka Dobsona, nestal jej kandidátom. Hoci predtým sľúbil, že nebude kandidovať ako nezávislý, názor zmenil. Vylúčili ho zo strany a vtedajší premiér Tony Blair vyhlásil, že Livingstone ako starosta bude pre Londýn pohromou (neskôr nezvyčajne pokorne priznal, že sa mýlil a pred ďalšími voľbami labouristi prijali márnotratného syna naspäť). Livongstona to zjavne netrápilo a získal trikrát viac hlasov ako Dobson, ktorý skončil tretí.

Ani po nástupe do funkcie sa Livingstone nijako nekrotil a svojimi vyhláseniami a činmi stihol pourážať a rozzúriť ešte viac štátov, náboženstiev a ľudí ako Johnson, a to je naozaj výkon hodný majstra. Azda najznámejšou sa stala jeho kontroverzia s novinárom londýnskeho denníka Evening Standard Oliverom Finegoldom, ktorého prirovnal k strážcovi v koncentračnom tábore. Vzhľadom na to, že Finegold je židovského pôvodu, okamžite bol oheň na streche. Livingstone bol pôvodne potrestaný mesačným pozastavením funkcie, ale odvolanie vyhral a tak úradoval ďalej.

Ako rodený Londýnčan Livingstone často a rád zdôrazňuje rôznorodosť a tolerantnosť hlavného mesta a aj preto jeho výstrelky mnohých prekvapili. Svoju povesť angažovaného zástancu práv homosexuálov naštrbil, keď sa stretol s islamským duchovným Jusufom al-Karadávím, ktorý obhajoval kameňovanie gayov, ženskú obriezku a bitie manželiek. Livingstone vyhlásil, že tieto informácie pochádzali zo zdroja, ktorý prekrútil al-Karadávího slová.

Tak trocha tragikomický incident vyvolal, keď podnikateľskej dvojici bratov Reubenovcov po spore ohľadom investícií odkázal, že ak sa im nepáči, môžu sa vrátiť k ajatolláhom do Iránu. Problém bol v tom, že Reubenovci sa narodili v Indii v rodine bagdadských židov. Na Livingstona sa spustila lavína obvinení z xenofóbie a antisemitizmu. Na výzvy, aby sa ospravedlnil, reagoval starosta svojsky: ospravedlnením obyvateľom Iránu, že ich spájal s bratmi Reubenovcami.

Starostove slzy

V roku 2005 zažil Ken Livingstone vo funkcii dva dni, na ktoré nikdy nezabudne. Najprv 6. júla v Singapúre jasal, keď Medzinárodný olympijský výbor pridelil Londýnu organizáciu olympiády v roku 2012. Kenovi sa už pred očami ligotali všetky libry, eurá a doláre investorov, ktorí sa pohrnú do východného Londýna. Hlavné mesto bude ešte bohatšie ako doteraz a Livingstone ako dobrý socialista toto bohatstvo prerozdelí tak, aby z toho profitovali aj tí najchudobnejší.

Hneď na druhý deň sa však olympijský sen začal meniť na nočnú moru. Štyri výbuchy v metre a autobuse znamenali, že po New Yorku a Madride sa terčom útoku islamských fanatikov stal aj Londýn. Livngstone reagoval podobne razantne a chladnokrvne ako newyorský starosta Rudy Giuliani. Jeho prvá reakcia, ešte zo Singapúru, bola jedným z najlepších štátnických prejavov uplynulých rokov. Útočníkom a ľuďom, ktorí stáli za nimi, odkázal, že ich snaha zlikvidovať našu spoločnosť stroskotá, pretože sloboda je silnejšia ako ich nenávisť. Zdôraznil tiež, že ani hrozba teroru nás nedonúti zmeniť náš spôsob života. V meste krátko po útokoch zaviali zástavy s nápisom: 7 million Londoners, 1 London. 

Sám proti všetkým

Londýnčania teda stoja pred dilemou, či majú opäť zvoliť Kena Livingstona aj so všetkými jeho chybami, ale zároveň osvedčeného a svojou tvrdohlavosťou schopného dosiahnuť zdanlivo nemožné, alebo sa prikloniť na stranu mladšieho, mediálne zdatnejšieho, vtipnejšieho (často až na hranici komickosti), ale predsa len neskúseného Borisa Johnsona.

Pri čítaní britskej tlače môžete ľahko nadobudnúť pocit, že všetko je jasné: Ken patrí na smetisko dejín a ku krajším zajtrajškom nás namiesto socialistu Kena povedie konzervatívec s ruským krstným menom. To, že je proti Livingstonovi zaujatý Evening Standard je viac-menej pochopiteľné. Len ťažko si predstaviť, že by ho podporovali noviny, ktoré označil za kopu hnoja. To, že sa proti nemu otvorene postavil aj politický editor ľavicového New Statesmanu Martin Bright je však pre Livingstona veľkou hrozbou.

Samotný Bright priznáva, že donedávna považoval Livingstona za človeka s chybami, ktorý má však nepochybnú charizmu. Počas práce na dokumente pre Channel 4 však dospel k názoru, že súčasný starosta robí svojmu úradu hanbu a labouristi by ho mali vymeniť. Obvinil Livingstona z toho, že sa obklopil poradcami, ktorí patria k odštiepeneckej trockistickej skupine a plánujú premeniť Londýn na akýsi socialistický mestský štát. Pomerne bizarný argument, vhodný skôr do zlého špionážneho filmu, ale v predvolebnej kampani zaberie čokoľvek.

Druhému obvineniu, že v práci pil whisky, sa Livingstone ani nebránil a pripomenul, že to isté robil aj Winston Churchill, z čoho Bright usúdil, že Livingstone robí zo seba novodobého Churchilla a pridal mu do zoznamu hriechov aj aroganciu a presvedčenie, že je zrodený na vládnutie. Ďalšie obvinenia bol viac-menej recykláciou starších káuz z minulosti, ale ich pripomínanie starostu vôbec nepotešilo. Skôr naopak, veď sa snažil získať súdne rozhodnutie na zastavenie vysielaniu spomenutého dokumentu.

O týždeň neskôr sa však už Livingstone opäť usmieval, lebo podľa prieskumov verejnej mienky sa jeho náskok pred Johnsonom zvýšil z jedného percenta na štyri. Napriek tomu vie, že tentoraz bude musieť o víťazstvo tvrdo bojovať a celkom reálne sa môže stať, že sen otvárať olympijské hry v roku 2012 sa mu nesplní.

Čitateľom Echa, ktorí žijú v Londýne, na záver pripomíname, že na voľbách starostu sa môžu zúčastniť všetci občania členských štátov Európskej únie starší ako 18 rokov, ktorí žijú v Londýne a zaregistrujú sa pred 16. aprílom. Formulár si môžete stiahnuť z internetovej stránky www.londonelects.org.uk. ¨