www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

NA CESTÁCH: Ako sa žije v Luxemburgu

 

23.12.2006 ´Tak teraz žiješ v Luxemburgu?´ spýtal sa ma barman a majiteľ kina v jednej osobe na nedávnom filmovom festivale vo francúzskom mestečku Villerupt. ´Skôr by som povedala, že tam prežívam.´

Mesto v priekope


Keď som pred tromi rokmi odchádzala z Bratislavy, mala som len veľmi nejasnú predstavu o tom, kam vlastne idem. V tom, že nie som jediná, komu to nie je celkom jasné, ma utvrdzovali internetové stránky, na ktorých som sa pokúšala nájsť inzeráty ponúkajúce prenájom bytov. Väčšinou totiž neponúkali bývanie v Luxemburgu, ale v šiestom parížskom okrsku neďaleko Luxemburských záhrad. Asi dva dni pred odchodom som stretla kamaráta, ktorý sa tváril, že mi je schopný poskytnúť do života potrebnejšie informácie ako webové stránky pochybnej kvality. Dôvodom jeho sebavedomia bola skutočnosť, že v Luxemburgu strávil pol hodinu v rámci školského výletu po Beneluxe. Zo svojej krátkej návštevy si však pamätal len zahmlený obraz mesta, ktoré ´je v skutočnosti postavené v nejakej jame, ponad ktorú ide veľký most.´

Spomínaná jama je Grund, jedna z najstarších častí mesta, ktorú okolo skaly, na ktorej stojí centrum, vymyla rieka. Stačí trošku viac fantázie, najlepšie v kombinácii s ovocným belgickým pivom v jednej z krčiem v Grunde, a toto hlavné mesto malého veľkovojvodstva pripomína klasický rozprávkový décor, s hradom obkoleseným priekopou, ktorý s ostatným svetom spájajú padacie mosty. Vytriezvením je asi fakt, že Luxemburg s realitou vonkajšieho sveta žiadne mosty nespájajú.

Schwätzt dir?


Samozrejme, že som nikdy predtým žiadneho Luxemburčana nestretla a po príchode do Luxemburgu som si uvedomila, že spoznať nejakého nie je až také jednoduché. Sú ako fantóm, o ktorom každý hovorí, ale málokto ho videl. Niektorí ľudia tu dokonca žijú roky a s ´pôvodným obyvateľstvom´ sa ani raz nerozprávali. Majitelia bytov sú síce Luxemburčania, ale všetky nepodstatnosti súvisiace s prenájmom nehnuteľností radšej zveria do rúk realitným agentom, ktorí sú väčšinou Francúzi. Mesto má asi osemdesiattisíc obyvateľov, z ktorých menej ako 30 percent tvoria luxemburskí občania. Podľa vzoru veľkovojvodu Henryho, ktorý ide národu príkladom, bývajú v malých usadlostiach roztrúsených po celej krajine.

Nemci zvyknú hovoriť, že Luxemburg veľa platí, ale priveľa stojí, a tak väčšina ľudí, ktorí majú na svedomí jedno z najvyšších HDP na svete, denne za prácou dochádza z okolitých krajín. Cez týždeň je teda mesto neustále plné áut (veľmi by som chcela napísať, že je plné ľudí, ale to by som skresľovala realitu) a cez víkend sú ulice prázdne. Luxembursko sa so slovenskou zásadou ´univerzita v každej dedine´ nestotožnilo, a tak v krajine žiadna vysoká škola nie je. V sobotu večer teda v meste nestretnete mladých ľudí, akurát tak (všetkých) troch bezdomovcov.

Kedysi bolo toto mesto skutočne trojjazyčné: po francúzsky sa rozprávalo v škole, po nemecky doma a po luxembursky na ulici. Dnes sa na ulici skôr dohovoríte po portugalsky, taliansky alebo anglicky. Luxembursko je asi jediná krajina, kde sa domácich musíte opýtať, či vôbec vlastným jazykom hovoria.

Sprosté podnebie


Luxemburg svojou ospalosťou a architektúrou niekoľkých modernejších budov pripomína niektoré španielske prímorské mestečká. Na rozdiel od nich nie je unavený slnkom, práve naopak, neskutočne odporné podnebie, ktorému miestni hovoria sprosté, lebo spája všetky nevýhody vnútrozemského so slabými stránkami oceánskeho, a sivá platňa namiesto oblohy unavujú oveľa viac. Melancholické a depresívne typy ľudí tu majú krátku životnosť. Doslova. Minulý rok začala daždivá a hmlistá jeseň už koncom septembra a skončila v júni. Keď slnko tri týždne ´nevyšlo´, rozhodla som sa odísť za pekným počasím, veľmi paradoxne, do Londýna. Preto ma neprestáva prekvapovať, že Luxembursko má najlepšiu sieť turistických chodníkov naokolo a takmer k dokonalosti privedený systém cestičiek pre cyklistov, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani Holanďania.

Napriek tomu, že sa tu takmer nič nedeje, že vďaka neustálemu mrholeniu majú hneď po poisťovniach najvyššie obraty kiná a krčmy, jedna z kvalít Luxemburgu je nesporná. Z mesta sa dá vždy ´utiecť´. Stačí si kúpiť lístok na vlak a za tri hodiny ste v Paríži, Bruseli alebo v Maastrichte za štyri na vínnej ceste po Champagne, pri mori v Oostende alebo na letisku vo Frankfurte.

Keď už ste prišli


Luxemburg nemá vlastnú kultúrnu scénu a je odkázaný na hosťujúce divadlá, hudobníkov a kapely. Teda, ak za pôvodnú tvorbu nepovažujem bavorskú dychovku, ktorá ´kvalitným´ prevedením rôznych variácií na tému Beatles a faktom, že sa nedá ´vypnúť´ spôsobuje každú nedeľu zvýšený dopyt po tvrdom alkohole v okolí altánku na hlavnom námestí Place d´Armes.

Hoci sa dá celkom ľahko a lacno dostať na vystúpenia anglických a francúzskych divadiel, žiadnej avantgardy alebo undergroundu sa nedočkáte. Luxemburg sa politicky, spoločensky a hlavne kultúrne nachádza v časovej slučke päťdesiatych rokov, a tak aj repertoár divadiel vyzerá skôr ako školské osnovy a hrá sa výlučne nekontroverzná klasika, ktorú by civilizovaná stredná trieda hodná svojho mena mala poznať a oceniť.

Inou kategóriou sú hudobné koncerty. Z času na čas sa na polceste medzi Amsterdamom a Prahou zastavia aj nie celkom neznáme kapely. Málokedy síce vedia celkom dobre odhadnúť, kde sa vlastne ocitli, ako naposledy Nick Cave, ktorý sa na to, pre istotu, trikrát opýtal svojho basgitaristu, dôležité je, že lístky nemusíte rezervovať mesiac vopred a kúpite ich dokonca za pôvodnú cenu aj hodinu pred koncertom.

Iné je, ak na živé predstavenia chodíte kvôli atmosfére. Luxemburské publikum má v priemere asi štyridsať rokov a odmieta akýmkoľvek spôsobom spolupracovať. Na letnom festivale, ktorý mal byť rockovou udalosťou roka, takmer polovica návštevníkov sledovala namiesto Franza Ferdinanda futbalové zápasy na veľkoplošných obrazovkách. Jednoznačne najlepšie však dopadla britská punková kapela Chumbawamba, ktorá koncertovala v Kulturfabrike, čo mohol byť v roku ´73 naozaj veľmi originálny klub. O deviatej, keď sa mal koncert začať, sedelo v podniku šesť ľudí a ich počet sa nezvýšil ani do jedenástej, kedy už boli členovia skupiny takí naliati, že im bolo jedno, že svojich päť najväčších hitov odohrajú pre siedmich (barman medzičasom zavolal priateľku) fanúšikov v podobnom stave.

V Luxemburgu, ktorý (aspoň na papieri) ponúka všetky výhody hlavného mesta, pričom stále zostáva provinčnou dedinou, sa prežiť dá a nemusí to byť najhoršie, ale ´život je inde´ a tu to platí oveľa viac ako ´inde´, nech už je to kdekoľvek.

Aňa Ostrihoňová, Luxembursko




Diskuze



 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz