www.londyn.cz - ubytování v Londýně již od £50 na týden
www.go-manchester.cz - ubytování v Manchesteru již od £42 na týden
www.go-leeds.cz - ubytování v Leeds již od £40 na týden
www.bohemiaworld.co.uk - vaše jistota v Londýně

ANGLIČTINA: Obete vlastnej lenivosti

 

Znalosť cudzích jazykov medzi Britmi a Írmi patrí k najhorším v Európskej únii. Potvrdzujú to nielen sociologické prieskumy, ale aj každodenná realita. Niektorí dokonca v ignorancii zachádzajú tak ďaleko ako istý Angličan, ktorý sa nedávno v televíznom dokumente priznal, že po šestnástich rokoch života v Španielsku stále neovláda tamojší jazyk. A ešte sa pritom tváril, akoby bol na to hrdý. Takáto neznalosť by v princípe neprekážala, ak by to znamenalo len to, že Briti nebudú rozumieť jedálnemu lístku v španielčine alebo francúzštine. Na poplach však bijú organizácie ako Konfederácia britského priemyslu alebo Britská obchodná komora. Upozorňujú, že neznalosť cudzích jazykov môže Británii v budúcnosti spôsobiť vážne ekonomické škody.

Dva sú viac ako jeden

Generálny riaditeľ Britskej obchodnej komory David Frost pripomína, že britské firmy musia byť ambicióznejšie v snahe odolať konkurencie rozvíjajúcich sa ekonomík Indie a Číny. Aj preto považuje za alarmujúce výsledky prieskumu z roku 2004, podľa ktorého 80 percent britských firiem, ktoré vyvážajú svoje výrobky, nedokáže viesť obchodné rokovania ani v jednom cudzom jazyku. Presvedčenie, že každý hovorí po anglicky je mýtom. Ešte aj v Európe je to menej ako polovica ľudí a aj keď medzi manažérmi je tento pomer vyšší, spoliehať sa na to môže byť pre britské firmy drahou chybou. Oveľa výraznejšie sa to však prejavuje v iných regiónoch.

Briti vyvážajú do Latinskej Ameriky tovar v rovnakej hodnote ako do Dánska. Na severe Európy je jazyková bariéra minimálna, v Latinskej Amerike sa však bez znalosti španielčiny alebo portugalčiny ocitajú britské firmy v nevýhode. Jedna pätina firiem v už spomenutom prieskume Britskej obchodnej komory priznala, že neznalosť jazyka a kultúrneho prostredia spôsobila, že nezískali zákazku, o ktorú mali záujem. Národné centrum pre jazyky už pred niekoľkými rokmi zdôrazňovalo, že pri obchodných rokovaniach v angličtine majú manažéri, pre ktorých je materinským jazykom, tendenciu veľa rozprávať a málo počúvať. Aj kvôli tomu často v snahe získať kontrakt zlyhajú.

Čína útočí

Martin Davidson z Britskej rady ako príklad odlišného prístupu spomína čínskeho riaditeľa, ktorý nútil svojich podriadených učiť sa po anglicky. Nie kvôli jazyku samotnému, ale aby sa naučili inak myslieť. Čína sa navyše neuspokojuje so svetovou dominanciou angličtiny. Podľa Davidsona vláda v Pekingu si dala za cieľ, aby o 25 rokov bola hlavným dorozumievacím jazykom v juhovýchodnej Ázii mandarínska čínština. Dôležitosť čínštiny pre budúcnosť medzinárodného obchodu už pochopili dokonca aj v Spojených štátoch. Len v Chicagu sa už tento jazyk učí päťtisíc študentov. Náznakom, že Briti už začali reagovať je založenie čínskeho jazykového inštitútu na London School of Economics aj na univerzite v Sheffielde.

Častým argumentom Britov, ktorým sa nechce učiť cudzie jazyky, je, že nevedia, ktorý si majú vybrať, tak aby pre nich bol užitočný. Na to existuje jednoduchá odpoveď: závisí od toho, na čo sa chcú sústrediť. Znalosť čínštiny, španielčiny, francúzštiny alebo arabčiny pomáha pri presadení sa na veľkých trhoch. Ak však vo firme niekto ovláda gruzínčinu alebo vietnamčinu, potenciálne trhy sú síce menšie, ale šanca na ich dobytie je lepšia. Počet konkurentov, ktorí by dokázali s domácimi komunikovať ich rodným jazykom, je totiž minimálny. Stačí si len vybrať.

Po anglicky vedia mnohí

Zástancovia teórie nepotrebnosti ovládania iného jazyka ako angličtiny sa opierajú aj o dva silné argumenty: najlepšie školy na svete vyučujú v angličtine, ktorá je zároveň aj hlavným jazykom internetu. Práve to však môže Američanom aj Britom spôsobiť problém. Čím viac ľudí bude ovládať angličtinu, tým menšou konkurenčnou výhodou bude. Tak ako pred desiatimi rokmi kto používať internet, bol hviezda. Dnes už je to samozrejmosť. Hodnotu budú mať iné schopnosti, akási pridaná hodnota, ku ktorej patrí aj viacjazyčnosť. Britská rada preto upozorňuje na to, že každé desiate dieťa v Británii komunikuje doma v inom jazyku ako v angličtine. Namiesto toho, aby to politici videli ako hrozbu pre národnú identitu a súdržnosť, mali by to podľa Britskej rady považovať za cenný kultúrny aj ekonomický kapitál. Záchranou britskej ekonomiky tak zase raz budú možno imigranti: tí vzdelaní a mnohojazyční.

Tomáš Mrva




Diskuze



 

 

Copyright © 2006, Echomagazin, všechna práva vyhrazena  





Irsko Aktuálně - Největší české stránky o Irsku.
hostováno na: webhosting 1990.cz